Naši prepodobní otcovia Pavol Tébsky a Ján Chatrčník – 15. január
Prepodobný Pavol Tébsky
Podľa životopisu, ktorého autorom je svätý Hieronym, Pavol Tébsky sa narodil okolo roku 228 bohatým rodičom v Tébach v Egypte za čias cisára Décia. Počas prenasledovania za cisárov Décia a Valeriána sa kresťania v Egypte a Tébach často modlili, aby ich pre Kristovo meno zasiahol meč. Ale túžbou zákerného nepriateľa bolo zabiť dušu, nie telo, a to skúšal usilovným hľadaním pomalých foriem mučenia alebo navádzaním k hriešnej rozkoši.
Tak sa v dolných Tébach stali dve udalosti. Istého mučeníka, neochvejného vo viere, ktorý vydržal neznesiteľné pálenie medzi žeravými plechmi, prikázali natrieť medom a dali ho ležať pod žeravým slnkom s rukami zviazanými za chrbtom, aby ten, kto už prekonal žiar panvice, bol porazený žihadlami múch. Ďalšieho, ktorý zvládol kruté mučenia a bol v rozkvete mladosti, odviedli do záhrady a zviazali. Vtedy sa k mladíkovi priblížila krásna žena a začala ho zmyselne objímať. Tento Kristov vojak nevedel, čo má robiť a kam sa má obrátiť. Ten, ktorý premohol mučenie, bol premožený rozkošou. Napokon si s vnuknutím z neba odhryzol koniec jazyka a vypľul jej ho do tváre, keď ho bozkávala. Takto pocity žiadostivosti potlačila silná bolesť, ktorá nasledovala a on nezhrešil.
Kým sa v dolných Tébach diali tieto zverstvá, svätý Pavol a jeho čerstvo vydatá sestra prišli o oboch rodičov a zdedili celý rodičovský majetok. Pavol mal asi iba 16 rokov. Bol vysoko skúsený v gréckej i egyptskej učenosti, obdarený jemnou povahou a hlbokou láskou k Bohu. Uprostred hromov prenasledovania sa utiahol do domu v značnej vzdialenosti a na odľahlejšom mieste. Ale jeho švagor, modloslužobník, chcel získať Pavlovu časť majetku, a preto sa mu vyhrážal, že ho udá ako kresťana, keď mu neustúpi svoju časť dedičstva. Ani manželkine slzy, ktoré tak často víťazia a ani pokrvné putá nemohli zradcu odvrátiť od jeho zloby.
Keďže Pavol bol svedkom trápení kresťanských mučeníkov, rozhodol sa dať svoj podiel sestre a on sám sa zo strachu pred mukami vzdialil do púšte a hôr ako nemajetný, kde duchovne zápasil až do smrti. Postupom času sa strach z múk zmenšoval, zatiaľ čo v srdci svätca narastala bázeň pred Bohom a túžba po Božej priazni. Z tohto dôvodu odišiel do najhlbšej púšte a vošiel do jaskyne, kde žil 90 ako pustovník. Hľa, hoci bol úmysel odísť do púšte spočiatku poškvrnený strachom, predsa ho Boh vo svojom milosrdenstve očistil, aby slúžil Bohu s čistým srdcom a vernou oddanosťou.
Do akej duchovnej výšky došiel tento ohromný mních, o tom svedčí svätý Anton Veľký, ktorý raz Pavla navštívil a uvidel, ako mu slúžia zvery a vtáky. Vrátiac sa z tejto návštevy, povedal svojim mníchom: „Beda mi, deti, hriešnemu a falošnému, že som mníchom iba podľa názvu.“ Svätý Pavol žil 113 rokov a pokojne zosnul v Pánovi v roku 342. Jeho telo pochoval svätý Anton Veľký za pomoci dvoch levov. V 12-tom storočí sa našli údajné Pavlove relikvie a boli prenesené do Konštantínopolu. V roku 1240 sa dostali do Benátok a o 141 rokov, prostredníctvom uhorských Paulínov, prišli do Budína, dnešnej mestskej časti Budapešti v Maďarsku.
NA SPRACOVANÍ ĎALŠÍCH ŽIVOTOPISOV SA PRACUJE
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: zoe.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
