Svätá mučenica Tatiana – 12. január
Mučenica Tatiana
Tatiana sa narodila koncom 2. storočia v Ríme. Hoci jej otec bol vysokopostavený a vplyvný muž, dostala od neho dobrú kresťanskú výchovu a vynikajúcu znalosť Svätého písma. Keď dospela, rozhodla sa pre život v panenstve. Preto vo dne v noci slúžila Bohu modlitbami a umŕtvovala telo pôstom. Vďaka cnostnému životu bola uznaná za hodnú stať sa diakonkou miestneho rímskeho biskupstva (diakonky nemali svätenie, išlo o jednu z cirkevných služieb, ktorá neskôr zanikla).
Keď došlo k zmene na cisárskom stolci, Tatianu zatkli a priviedli do chrámu Apolóna, aby sa poklonila tomuto pohanskému bohu slnka a umenia. Ona sa však pomodlila k pravému Bohu a nastalo zemetrasenie, v dôsledku ktorého spadla modla na zem a rozbila sa, ba zrútila sa aj časť chrámu a zasypala viacerých pohanov i kňazov.
Za trest odviedli Tatianu na miesto mučení, kde ju päsťami aj železnými hákmi bili po tvárí. Ona to všetko statočne znášala a prosila Boha za svojich trýzniteľov, aby spoznali svetlo pravej viery. Jej modlitba bola vypočutá – všetci ôsmi mučitelia videli okolo svätice štyroch anjelov, uverili v Krista a následne prijali krst vo svojej vlastnej krvi (kruto ich mučili za vyznanie kresťanskej viery a napokon sťali). Na druhý deň znova predviedli Tatianu pred sudcu, ktorý ju presviedčal, aby priniesla obetu bohom a zachránila si tak život. Keďže jeho úsilie bolo márne, prikázal ju úplne vyzliecť a rezať nožmi, potom ju hodiť na zem a biť palicami.
Nasledujúcu noc strávila Tatiana vo väzení, kde sa veľa modlila a prednášala Bohu chválospevy. Na tretí deň mučitelia nahovárali Tatianu, aby priniesla obetu Artemide, bohyni mesiaca a poľovačky. Keď Tatiana súhlasila, aby ju odviedli do pohanského chrámu, všetci sa domnievali, že podľahla nátlaku a rozhodla sa zachrániť si život. Ona však po príchode na stanovené miesto urobila na sebe znamenie kríža a začala sa modliť. V tej chvíli udrel blesk, ktorý podpálil svätyňu, takže spolu s modlami a obetami zhoreli v nej aj niekoľkí kňazi a viacerí pohania. Za trest zavesili Tatianu vo vládnej budove, kde ju kruto bili a odrezali jej prsníky. Na štvrtý deň ráno voviedli Tatianu do cirkusu a vypustili na ňu leva, aby ju zožral, ale toto dravé zviera svätici neublížilo. Keď ho vzápätí chceli odviesť naspäť do klietky, lev sa nečakane vrhol na jedného muža menom Eumenios a roztrhal ho.
Následne hodili Tatianu do ohňa, avšak oheň sa jej nedotkol. Ani na základe týchto veľkých znamení nebolí pohania ochotní uveriť v Krista, a preto divy, ktorých sa stali očitými svedkami, pripisovali čarom. Dospelí k záveru, že Tatianina čarovná sila sa skrýva v jej vlasoch a ostrihali ju. V presvedčení, že teraz bude celkom bezmocná, ju zavreli do chrámu pohanského boha Dia, číže Jupitera. Nechali ju tam dva dni. Po otvorení chrámu zbadali, že modla leží rozbitá na zemí a Tatiana chváli svojho Boha. Vtedy bezmocný a zmätený sudca vyniesol verdikt smrti a svätica bola sťatá mečom. Spolu s ňou sťali aj jej otca. Bolo to v roku 225.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: zoe.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
