Verím (1.)
Prežívali sme Rok viery. Je to veľká ponuka nanovo objaviť veľký poklad viery, ktorý nám bol zverený. Na týchto stránkach budeme preto po celý rok rozoberať Nicejsko – carihradské vyznanie viery z pohľadu cirkevných otcov. Pozývam všetkých čitateľov k pozornému a pomalému čítaniu textov, ktoré sa niekedy môžu zdať ťažké. Treba si ich prečítať viackrát, aby sme dokázali objaviť ich chuť a hlavne, aby sme to, v čo veríme, vedeli aj zdôvodniť.
Viera je dar
Presvedčení o tom, že všetko, čo potrebujeme k spáse, je nám darované od Pána, apoštoli pristúpili k Ježišovi s prosbou o dar viery, hovoriac: „Pane, daj nám väčšiu vieru“ (Lk 17,5). Mali za to, že spásu nie je možné dosiahnuť vlastným snažením, preto boli presvedčení, že ich viera môže byť umocnená darom od Boha. Sám pôvodca ľudskej spásy nás poučuje o tom, aká labilná a slabá je naša viera a ako máličko by si vystačila sama so sebou, keby ju nepodopierala Božia pomoc, keď vraví Petrovi: „Šimon, Šimon, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu. Ale ja som prosil za teba, aby neochabla tvoja viera“ (Lk 22, 31-32). Keď dokonca Peter potreboval, aby Pán posilnil jeho vieru, kto sa odváži namýšľať si a bude tak slepý, že nebude pokladať za potrebné, aby mu Pán denne poskytoval svoju pomoc pre zachovanie si viery? (Ján Kassián, Konferencie 3,16).
Viera nás chráni pred stroskotaním
Ježiš spal v loďke. Keď apoštoli videli, že sú vystavení nebezpečenstvu a že sa môžu potopiť, pristúpili k nemu a zobudili ho. Kristus vstal a pohrozil vetru i vlnám, takže na mori nastalo veľké ticho. Tak rob aj ty. Vietor preniká do tvojho srdca, akoby si sa v tomto živote plavil po rozbúrenom mori plnom úskalí a nebezpečenstiev. Čo je to za vietor? Niekto ťa urazil a teba sa zmocnil hnev. Urážka je vietor a hnev sú vlny, ktoré ťa obklopujú. Si v nebezpečenstve, lebo sa chystáš na odvetu, chceš vrátiť urážku inou, ešte väčšou a už tvojej loďke hrozí stroskotanie. V tej chvíli zobuď Krista, ktorý spí. Kristov spánok v tvojom srdci je pozabudnutá viera. Ak totiž prebudíš Krista, čiže ak sa obrátiš k viere, Kristus v tvojom srdci vstane a bude sa s tebou zhovárať (Augustín, Komentár na evanjelium od Jána, 49,19).
Viera má byť sprevádzaná láskou
Bez lásky je viera prázdna. Viera kresťana je sprevádzaná láskou, viera démona je bez lásky. Tí však, čo neveria, sú horší než démon, lebo chápu ťažšie než on sám. Neviem, prečo niekto nechce veriť v Krista, ale taký sa nedokáže pripodobniť ani len démonom. Niekto v Krista verí, ale ho nenávidí. Vyznáva vieru zo strachu pred trestom, nie z lásky k odmene. Aj démoni sa báli, že budú potrestaní. Ty k viere pripoj lásku, aby sa stala vierou, o ktorej píše apoštol Pavol: „viera činná skrze lásku“ (Gal 5,6). (Augustín, Komentár na 1. list apoštola Jána, 10,2).
Viera ide ruka v ruke s nádejou
Každé dielo, ktoré začíname, má byť sprevádzané vierou v Boha a k tomu treba pripojiť ešte dobrú nádej, aby sme vierou posilňovali v sebe duševnú silu, dobrou nádejou zasa aby sme rozpaľovali v sebe snahu konať dobro. Lebo človek nezačne konať žiaden dobrý skutok bez pomoci zhora a Božia milosť nezostúpi na toho, kto pre to nič neurobil. Práve naopak: pri uskutočňovaní dobra sa musí zjednotiť jedno i druhé – aj ľudské úsilie, aj pomoc, čo prichádza zhora podľa miery ako veríme. (Bazil Veľký, Asketické pravidlá pre tých, čo vedú spoločný život, 15).
Viera nepotrebuje dôkazy
Nezaoberajme sa dôkazmi. Veď práve preto sa nazývame veriacimi, aby sme nepochybne verili v to, čo nám bolo povedané v Písme a aby sme o ničom nepochybovali. Keby to, čo nám bolo povedané, malo ľudský pôvod, vtedy by bolo na mieste tieto veci skúmať. Ale keďže ono pochádza od Boha, načim nám pred tým iba stáť s bázňou a veriť. Ak tomu nebudeme veriť, nebudeme presvedčení ani o tom, či Boh jestvuje. Veď ako môžeš veriť, že Boh jestvuje, ak jeho slová podrobuješ skúmaniu? Prvá známka toho, že poznáš Boha, spočíva v tom, že budeš veriť jeho slovám. (Ján Zlatoústy, Komentár na 1. list Timotejovi, 3).
Ten, kto verí, nie je spútaný pozemskými vecami
Viera si vyžaduje bdelú a mladú dušu, ktorá sa povznesie nad všetko zmyslové a je nad slabými ľudskými myšlienkami. Nedá sa byť veriacim ináč, než oslobodiť sa od bežného poriadku vecí. Pretože duše židov boli nemocné, napriek tomu, že s vierou začali, neskôr pre okolnosti – mám na mysli starosti a trápenia – oslabli, upadli do malomyseľnosti a zakolísali. Preto ich apoštol Pavol povzbudzoval najprv osobným príkladom, keď hovoril: „Pamätajte na uplynulé dni“, potom Písmom, ktoré hovorí: „Spravodlivý bude žiť z viery“, napokon vyjadreniami, ako píše: „Viera je základom toho, v čo dúfame, dôkazom toho, čo nevidíme.“ (Ján Zlatoústy, Komentár na List Hebrejom, 22,1).
Viera je uzdravujúca
Ježiš žene povedal: „Dúfaj dcéra, tvoja viera ťa uzdravila.“ Nazýva ju dcérou, lebo viera jej darovala zdravie. Nepovedal jej: „Tvoja viera ťa uzdraví“, ale: „Tvoja viera ťa uzdravila“. V podstate si zdravá už preto, že si uverila. (Hieronym, Komentár na Matúša, 1,9).
o. Marko Durlák, uverejnené v časopise Slovo
Zdroj obrázka: https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/3/31/Nicaea_icon.jpg
