Svätý mučeník Lupus; Svätý hieromučeník Irenej, lyonský biskup – 23. august
Mučeník Lupus
Tento svätý muž bol oddaným a verným sluhom sv. Demetra, solúnskeho vojvodcu. Keď za cisára Maximiána sťali Demetra a Lupus bol prítomný pri tomto mučení, namočil do mučeníkovej krvi časť svojho odevu a vzal si Demetrov prsteň. Niektorý sa domnievajú, že odev, ktorý namočil do Demetrovej krvi bol diakonský orár, takže možno predpokladať, že Lupus bol diakonom. Týmto oblečením, prsteňom a menom veľkomučeníka Demetra činil veľké zázraky v Solúne, uzdravujúc ľudí od rôznych trápení a chorôb.
Tiež rozbíjal pohanské modly a iné hodil do mora, za čo bol vystavený prenasledovaniu zo strany pohanov. Tí, naplnení zúrivosťou, vrhli sa na svätca s vytasenými mečmi s úmyslom rozsekať ho na kúsky, ale namiesto toho sa pobili navzájom. Svätec však zostal nezranený uprostred pohanov a hlásal im Božie slovo, naplnený vierou, múdrosťou a Božou milosťou. Napriek všetkému úsiliu sa bezbožníci nemohli zmocniť svätca, lebo im v tom zabránila Kristova moc, ktorá im nedovolila ani sa len priblížiť ku Kristovmu mučeníkovi. Preto bezbožníci, stojac ďaleko, vytiahli luky a začali strieľať šípy na svätca, ale namiesto mučeníka sa zasiahli šípmi navzájom. Lupus tak nielenže nebol zabitý šípom, ale neutrpel ani jedno poranenie.
Keďže Kristov mučeník ešte nebol pokrstený a veľmi túžil po svätom krste, aby nezomrel ako nekresťan, modlil sa k Bohu, aby on nejako zariadil jeho pokrstenie – a hneď sa naňho z neba vyliala voda. Takto svätý Kristov mučeník prijal božský krst zhora v prítomnosti všetkých pohanov, ktorí naňho hľadeli a veľmi sa čudovali všetkému, čo sa stalo.
Vtedy sa svätý Lupus dobrovoľne vydal ako baránok bez poškvrny na zabitie do rúk bezbožníkov a tí ho odviedli k vojenskému veliteľovi. Veliteľ sa najprv pokúšal Kristovho sluhu láskavými slovami presvedčiť, aby odišiel od svojho Pána a klaňal sa modlám, ale nedokázal svätca zviesť; potom prikázal svätca bez milosti biť palicami; následne ho vydal ďalším mukám, ale keďže nedokázal premôcť nepremožiteľného Kristovho sluhu, odsúdil ho na sťatie mečom. Takto svätý mučeník Lupus, skloniac hlavu pod mečom, položil dušu za Krista, svojho Pána, a veriaci ho pochovali s náležitými poctami. Z jeho hrobu plynula liečivá moc na všetky neduhy a choroby. Zomrel po roku 306.
NA SPRACOVANÍ ĎALŠÍCH ŽIVOTOPISOV SA PRACUJE
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: johnsanidopoulos.com
Zdroj: azbyka.ru
