Svätí apoštoli Jasón a Sósipatros; Svätí mučeníci Dadas, Maxim a Kvintilián; Náš otec, svätý Cyril, turovský biskup; Svätá Jana Berettová-Mollová, matka a laička – 28. apríl
Apoštoli Jasón a Sósipatros
Ich mená majú grécky pôvod. Meno Jasón znamená „uzdravujúci“ a meno Sósipatros „zachránený otcom“. Jasón pochádzal rovnako ako sv. apoštol Pavol z Tarzu. Spomína sa v Novom zákone, keď srdečne prijal Pavla v Solúne. Toto prijatie sa neskôr stalo príčinou nespravodlivosti, ktorú Jasón musel znášať zo strany rozhnevaného davu a predstavených mesta. Svätec Jasón je pravdepodobne totožný s rímskym kresťanom Jasónom, ktorý so svätým Pavol posiela pozdrav v závere listu Rimanom. Sósipatros pochádzal z Achájska. Podľa listu Rimanom bol kresťanom a Pavlovým príbuzným (Rim 16, 21). Je pravdepodobne identický so Sópatrom, ktorý Pavla sprevádzal na jeho tretej misijnej ceste z Grécka do Jeruzalema (Sk 20, 4). Obaja sa stali biskupmi: Jasón v Tarze a Sósipatros v Ikóniu.
Podľa gréckych životopisov obaja spoločne kázali na ostrove Korfu. Tam vybudovali chrám zasvätený sv. prvomučeníkovi Štefanovi a pre vieru získali niekoľkých pohanov. Kráľ tohto ostrova ich uvrhol do temnice, kde boli zatvorení aj siedmi zbojníci: Satornij, Jakischol, Faustián, Januarij, Marsalij, Efrasij a Mamij. Týchto siedmich apoštoli získali na Kristovu vieru a z vlkov tak urobili baránkov. Aj týmto Božím riadením vidieť, že kríž väzenia vie Boh použiť na to, aby si získal neveriacich. Kráľ sa o tom dopočul a nariadil, aby boli títo siedmi zabití vo vriacej smole. Takto aj prijali mučenícky veniec.
Keď potom kráľ mučil apoštolov, jeho dcéra, dievčina Kerkira, pozerala z okna na muky Božích ľudí a dozvediac sa, prečo ich mučia, sama sa prejavila ako kresťanka a rozdala všetky svoje šperky chudobným. Kráľ sa na svoju dcéru nahneval a zatvoril ju do osobitnej temnice, ale keďže sa mu nepodarilo odvrátiť ju od Krista, nariadil, aby temnicu podpálili. Temnica zhorela, ale dievčina zostala nažive. Vidiac tento zázrak, dalo sa pokrstiť mnoho ľudí. Rozhnevaný kráľ teda nariadil, aby jeho dcéru priviazali o strom a zastrelili ju. Tí, ktorí uverili v Krista, utiekli pred hrozným kráľom na neďaleký ostrov a ukryli sa. Kráľ sa ich vydal pochytať loďou, ale loď sa v mori potopila a tak nečestný kráľ zahynul ako kedysi faraón v Červenom mori. Nový kráľ prijal Kristovu vieru, dal sa pokrstiť a dostal meno Sebastián. Jasón a Sósipatros slobodne zvestovali Evanjelium a utvrdzovali Božiu cirkev na Korfu do hlbokej staroby a tu aj ukončili svoj pozemský život a presídlili sa do Pánových príbytkov.
xxxxxxxxxxxxxxxxxx
Mučeníci Dadas, Maxim a Kvintilián
Meno Dadas má grécky pôvod a mená Maxim a Kvintilián majú latinský pôvod. Dadas znamená „pochodeň“, Maxim „najväčší“ a Kvintilián znamená „júlový“. Mučeníci Maxim, Kvintilián a Dadas trpeli v roku 286 za cisárov Diokleciána a Maximiána.
Našli ich ako sa spoločne modlili na pozemku v Azolii. Ako tých, ktorí opovrhujú cisárskymi nariadeniami ich uväznili v Dorostole. Tam v dolnej Mýzii, na nich dohliadali prokonzul Tarquinus a Gabinius. Presviedčali ich, aby si zachovali pohanské štátne náboženstvo. Obvinili ich z bezbožnosti, potom im ponúkali vysoké pozície pohanských kňazov. Nakoniec sa im vyhrážali mučením a smrťou. Ako pokračuje životopisná legenda, pred sudcom Gabiniom ich bili a inak mučili a napokon sťali. Relikvie Dadasa, Maxima a Kvintiliána neskôr uložili v chráme Presvätej Bohorodičky v Konštantínopole.
xxxxxxxxxxxxxxxxxx
Turovský biskup Cyril
Narodil sa okolo roku 1 130 v bohatých rodinných pomeroch v Turove, severozápadne od Kyjeva. Ovládal gréčtinu a ruštinu, a intenzívne čítal mnohé dostupné posvätné knihy a práce. Neskôr bol známy ako znalec Biblie. Keď vyrástol, zriekol sa dedičstva a stal sa mníchom v kláštore Turov. Svojim bratom mníchom kázal o disciplíne a poslušnosti. Bol uznávaným rečníkom a kazateľom zvyčajne o umučení a zmŕtvychvstaní Pána. Cyrilovým najobdivovanejším dielom je cyklus ôsmich kázní od Kvetnej nedele po nedeľu pred Zostúpením Svätého Ducha. Písal aj o mníšskom živote a niektoré jeho diela prežili stáročia. Okrem toho napísal mnoho iných diel, príbehov, poučení a kázní.
Pretože aj v mníšskom stave túžil po ešte hlbšom živote v sústredenosti, stal sa pustovníkom. Jeho jednoduchý život, učenosť a povesť svätosti prilákali mnohých budúcich nasledovníkov. Zomrel pokojne 28. apríla 1 182.
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
Jana Berettová-Mollová, matka a laička
Jana sa narodila 4. októbra 1 922 v meste Magenta v Taliansku ako desiate dieťa z trinástich. Päť z nich zomrelo v mladom veku, tri deti sa zasvätili Pánovi (dvaja kňazi a jedna rehoľná sestra). Kresťanské vzdelanie získala od svojich rodičov. Život považovala za nádherný Boží dar a bola presvedčená o potrebe a účinnosti modlitby.
Počas rokov štúdií na gymnáziu a univerzite sa venovala mládeži a charitatívnej starostlivosti o starých a biednych. Po obdržaní titulu Doktor medicíny a chirurgie na univerzite v Padove v roku 1 949 si otvorila ambulanciu v meste Mésero, blízko rodnej Magenty. V medicínskej praxi sa zvlášť zameriavala na matky, deti, starých a chudobných. Svoju profesionálnu dráhu považovala za misiu. Venovala sa aj svojím obľúbeným športom, lyžovaniu a alpinizmu. Nachádzala v nich príležitosť vyjadriť radosť zo života. Zaujímala ju aj vlastná budúcnosť, modlila sa a prosila Boha, aby spoznala Jeho vôľu. Pocítila, že Boh ju volá do manželstva. Plná nadšenia sa odovzdala tomuto volaniu, s pevnou vôľou a presvedčením vytvoriť skutočnú kresťanskú rodinu.
V tých časoch sa spoznala s inžinierom Petrom Mollom. Strávili spolu veľa času spoznávaním sa, prehlbovaním duchovného života, spoločnými modlitbami. Jana a Peter uzavreli manželstvo v roku 1 955 v Bazilike sv. Martina v meste Magenta. V novembri roku 1 956 Jana porodila prvé dieťa menom Pierluigi. V decembri o rok neskôr prišla na svet Mariolina a v júni 1 959 Laura Mária. Jana zvládala svoje povinnosti matky, manželky, lekárky a aj napriek vyčerpanosti dokázala prejavovať radosť zo života.
V septembri 1 961, po dovŕšení druhého mesiaca tehotenstva, nastali ťažkosti. Diagnostikovali jej nádor na maternici. Bol potrebný chirurgický zákrok. Pred operáciou prosila lekára, aby zachránil život, ktorý nosí vo svojom lone a odovzdala sa Božej prozreteľnosti. Podarilo sa zachrániť život malého stvorenia. Ďakovala Bohu a ďalších sedem mesiacov tehotenstva sa s neuveriteľnou silou venovala úlohe matky a lekárky. Ovládol ju strach pri pomyslení, že by sa jej dieťa malo narodiť choré a prosila Boha, aby sa tak nestalo. Niekoľko dní pred pôrodom bola pripravená obetovať svoj život, aby zachránila dieťa a lekárom povedala: „Ak sa treba rozhodnúť medzi mojím životom a životom môjho dieťaťa, neváhajte a zachráňte ten jeho.“ Dňa 21. apríla 1 962 ráno porodila dcéru, ktorá dostala meno Jana Emanuela. Matka zomrela o týždeň neskôr, 28. apríla, v nevýslovných bolestiach a opakujúc krátku modlitbu „Ježiš, milujem ťa; Ježiš, milujem ťa“. Mala 39 rokov. Pápež Ján Pavol II. ju vyhlásil za blahoslavenú 24. apríla 1 994 za prítomnosti jej detí, manžela a príbuzných a vyzdvihol ju ako hrdinský vzor matky. Za svätú bola vyhlásená 16. mája 2 004 na námestí sv. Petra v Ríme pápežom Jánom Pavlom II.
Zdroj: casoslov.sk
Zdroj: grkatba.sk
Zdroj: zivotopisysvatych.sk
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: catholicsaints.info
