Svätý, spravodlivý a veľmi trpezlivý Jób; Svätý Dominik Savio – 6. máj
Jób
Ide o hlavnú postavu rovnomennej knihy Starého zákona. Kniha má poeticko-vzdelávací charakter, ktorý je podobný Ježišovým podobenstvám. Jóba vychvaľuje prorok Ezechiel ako muža spravodlivého a ako vzor trpezlivosti. Jób nebol Židom. Žil okolo roku 2 000 až 1 500 pred Kristom. Pochádzal z krajiny Us, niekde juhovýchodne od Mŕtveho mora.
Jóbova bezúhonnosť a to, že sa osvedčil pri pohromách boli v Izraeli zrejme známe a aj oceňované. Jeho príbeh sa musel v Izraeli tradovať už od veľmi skorých dôb formovania židovstva, pretože v neskorších dobách bolo ťažko mysliteľné, aby Židia prejavili uznanie a obdivovali vzorné správanie nejakého pohana.
Kniha Jób sa usiluje riešiť záhadnú otázku, prečo trpí spravodlivý človek a ako sa má voči dobrému a svätému Bohu správať človek postihnutý telesným alebo duševným utrpením, chorobou, nešťastím a pod. Táto téma sa v knihe rozoberá umeleckým spôsobom vo forme dialógov trpiaceho Jóba s jeho tromi priateľmi Elífazom, Bildadom a Sófarom o záhade utrpenia a o príčinách všetkého zla, ktoré Jóba postihlo. Podľa v tej dobe uznávaného názoru, ktorého predstaviteľmi sú Jóbovi priatelia, utrpenie a nešťastie sú vždy trestom za hriechy. Proti tomuto vtedy všeobecnému presvedčeniu sa Jób vzpiera a vyhlasuje, že nemá na svedomí vážny hriech, takže jeho nešťastie nemožno vysvetliť na základe tézy, že utrpenie je trestom za hriechy.
Vo svojej sebaobrane sa Jób búri a stavia sa dokonca aj proti samému Bohu. Do dramatického priebehu diskusie zasahuje jeho priateľ Elíhu a pripomína, že utrpenie má za cieľ nielen potrestať, ale aj vnútorne očistiť človeka, pričom skúša jeho čnosť a zdokonaľuje ho. Na druhej strane však Elíhu upozorňuje Jóba, že pri svojej sebaobrane prekročil správnu mieru svojou prílišnou sebadôverou. Zdôrazňuje tiež dôležitosť Božej bázne, ako aj to, že Božia prozreteľnosť všetko riadi dobre, i keď sú jej plány nevyspytateľné.
Spor ukončuje sám Boh, ktorý vo svojej reči poukazuje na divy svojej všemohúcnosti, ako sa javia v prírode, a zároveň pripomína, že človek má byť skromný vo svojich úsudkoch, aj keď mu treba zdanlivo nezaslúžene trpieť. O odmene v budúcom svete niet v Knihe ešte nijakej zmienky. Pre svoju jedinečnú literárnu formu, ako aj pre vždy aktuálnu tému o mučivom probléme ľudského života a utrpenia, patrí Kniha Jób k najvýznamnejším dielam starozákonného písomníctva.
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
Svätý Dominik Savio
Sv. Dominik sa narodil 2. apríla roku 1 842 v Chieri pri Turíne v Taliansku. Jeho rodičia boli chudobní roľníci. Odmalička mu vštepovali kresťanské zásady. Veľmi rád miništroval a ako sedemročný už vedel naspamäť katechizmus. Veľmi túžil ísť na prvé sväté prijímanie, no vtedy to nebolo v jeho veku možné. Kňazi z okolia sa však o tom rozprávali a vzhľadom na jeho duchovnú vyspelosť mu povolili na Veľkú noc netradične ako 7-ročnému pristúpiť k sv. prijímaniu. Bol to preňho veľký deň. Poznačil si štyri zásady, ktorých sa potom držal počas svojho života:
1. Budem sa často spovedať a k sv. prijímaniu pristupovať tak často, ako mi to spovedník dovolí.
2. Chcem svätiť sviatočné dni.
3. Mojimi priateľmi bude Ježiš a Mária.
4. Radšej zomrieť ako zhrešiť.
Základnú školu navštevoval v Mondoniu, kam sa jeho rodina presťahovala. Dominik bol veľmi usilovným a horlivým žiakom, pritom zbožným a skromným. Jeho učiteľ vedel o jeho tajnej túžbe stať sa kňazom a preto zašiel do Turína za don Boscom. Ten dal Dominikovi jeden deň na to, aby sa naučil naspamäť jednu stránku z katechizmu. Dominik prišiel za ním o osem minút, že to už vie. A naozaj, vedel to presne, s tým, že výborne porozumel aj obsahu. Don Bosco ho teda prijal medzi svojich chlapcov. Aj tam bol veľmi dobrým a usilovným v štúdiu i v duchovnom živote.
Jedného dňa mal don Bosco kázeň o svätosti, ktorá veľmi ovplyvnila Dominika. Následne založil spoločenstvo pod ochranou Nepoškvrnenej Panny Márie. Jej členovia sa navzájom pretekali v dobrých skutkoch, čnostiach či pomáhaní slabším. Dominik však ochorel. Po predchádzajúcich ťažkostiach dostal silný kašeľ. Dominik sa ešte vyspovedal, prijal Eucharistiu a odišiel domov. Nič však nepomohlo. Zomrel 9. marca ako 15 ročný v Mondoniu u rodičov. Jeho posledné slová boli: „Ach, aké krásne veci vidím!“ Za svätého bol vyhlásený 12. júna 1 954. Jeho úcta je rozšírená po celom svete. Je patrónom miništrantov a mládeže.
Zdroj: zoe.sk
Zdroj: zivotopisysvatych.sk
Zdroj: ikona.sk
