Náš prepodobný otec a vyznávač Michal, synadský biskup; Prepodobná Eufrozína Polocká, igumenka Monastiera svätého Spasiteľa – 23. máj

Synadský biskup Michal
Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Kto je ako Boh?“. Michalov dátum narodenia ostáva neznámy, ale zo spisu Teodora Studitu je zrejmé, že bol starší ako Teodor a musel sa teda narodiť pred rokom 759. Ako mladík si obliekol mníšsky odev a vstúpil do Tarasiovho kláštora na Bospore. Aby sa ďalej vzdelával, odišiel do Konštantínopola a tam sa stretol so svätým Teofylaktom.
Obaja mnísi tam žili život zasvätený modlitbe a askéze a Boh ich oslávil darom robiť zázraky. Raz, počas žatvy, keď bol ľud trápený smädom, bola skrze modlitby oboch mníchov prázdna kovová nádoba naplnená vodou. Z ich životov je zachytené, že raz počas obdobia sucha svojimi modlitbami privolali na zem výdatný dážď. Pre ich veľkú cnosť ich potom patriarcha Tarasios v roku 784 prinútil prijať kňazstvo a potom biskupskú službu. Tak sa v roku 784 Teofylakt stal biskupom Nikomédie a Michal biskupom jeho rodnej Synady. Svojím svätým životom a múdrosťou si získal lásku veriacich.
Ako biskup sa zúčastnil na Siedmom všeobecnom koncile, kde sa riešila otázka svätých ikon. Biskup Michal bol na koncile zástancom úcty k ikonám. V súvislosti s obrazoboreckou politikou cisára Leva V. si ho dal cisár v roku 814 predvolať spoločne s ďalšími biskupmi a predstavenými. O rok neskôr sa ako obranca ikon ocitol vo vyhnanstve, v obci Eudokias. Za cisára Michala II. ho rehabilitovali. O päť rokov neskôr na následky choroby 23. mája 826 zomrel. Relikvia jeho hlavy sa nachádza vo na Hore Atos.
Aj po smrti preslávi Boh svojho biskupa Michal zázrakmi. V roku 1 628 počas siedmich rokov sužovali kobylky ostrov Cyprus tak vážne, že to spôsobilo hlad. Arcibiskup Matúš preto požiadal o prinesenie hlavy svätého Michala z hory Atos, aby mohli vyhnať kobylky. Po tom, čo sa zbožne vykonal sprievod s ostatkami svätca okolo ostrova s kropením svätenou vodou boli kobylky okamžite vyhnané a utopené v mori.
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx

Prepodobná Eufrozínia
Bola dcérou polockého kniežaťa Vseslava. Narodila sa niekedy po roku 1 101. Od detstva bola známa svojou láskou k modlitbe a štúdiu kníh. Keď ju chceli rodičia zasnúbiť, už v 12-tich rokoch ušla do ženského monastiera, kde opisovala knihy. Proces prepisovania bol nesmierne náročný a za jeden deň sa dali prepísať iba štyri strany. Neskôr sa jej skrze sen zjavil Pánov anjel a ukázal na miesto, kde má postaviť nový monastier. Povedal jej: „Tu musíš byť.“ Tento sen sa opakoval ešte dvakrát. Miesto, kde sa začalo stavať bolo blízko jej rodného kraja.
K mníšstvu priviedla aj svoju sestru Eudokiu a mnoho iných panien z veľmožských rodov. Jedna jej príbuzná Zvenislava priniesla celé svoje bohatstvo, oblečenie a drahé kamene hovoriac: „Všetky krásy tohto sveta považujem za ničomné a tieto ozdoby, pripravené pre manželstvo, dávam Spasiteľovej cirkvi a sama si želám zasnúbiť sa s ním v duchovnom manželstve a skloniť hlavu pod jeho príjemné a ľahké jarmo.“ Eufrosinia aj ju postrihla a dala jej meno Eupraxia.
V starobe si Eufrosinia želala zomrieť v Jeruzaleme a modlila sa za to k Bohu. Boh jej modlitbu vypočul a tak spolu so synovcom a sestrou Eupraxiou odišla do Jeruzalema, aby sa poklonila svätým miestam. O niekoľko dní po tom, čo navštívila Boží hrob, ochorela. Pán jej po 23 dňoch choroby doprial pokojný koniec. Bolo to v Jeruzaleme 23. mája roku 1 173. Jej neporušené pozostatky boli po dobytí Jeruzalema mníchmi prenesené do Kyjeva.
Zdroj: casoslov.sk
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: johnsanidopoulos.com