Traja svätí svätitelia, veľkí veľkňazi Bazil Veľký, Gregor Teológ a Ján Zlatoústy; Svätý hieromučeník Hippolit – 30. január

Traja svätí svätitelia
Bazil Veľký, Gregor Teológ a Ján Zlatoústy majú každý svoj osobitný deň v roku, kedy si pripomíname ich pamiatku. Tento spoločný sviatok bol ustanovený v 11. storočí za čias cisára Alexeja Komnena a patrí v byzantskom obrade k najnovším sviatkom.
Raz medzi veriacimi v Konštantínopole vzišiel spor, kto je z tejto trojice najväčší. Jedni vyzdvihovali Bazila, pretože vynikal v čistote a chrabrosti. Bol tiež naplnený cnosťami, ktorými sa povzniesol až na úroveň anjelov. Rovnako aj preto, lebo usporiadal pravidlá mníšskeho života, bol vynikajúcim vodcom celej Cirkvi, v boji s heretikmi prísny a nebolo v ňom nič nízkeho a ani pozemského.
Druhí vyzdvihovali Gregora, kvôli jeho nedosiahnuteľnej hĺbke a výške mysle v teológii. Ovládal dokonale všetku múdrosť starovekého Grécka a v kontemplácii Boha dosiahol podľa nich takú úroveň, že nikto nedokázal vyjadriť dogmu o Najvätejšej Trojici tak dokonale ako on.
Tretí vyzdvihovali Jána, kvôli jeho ohromnej kráse reči a jasnosti vo vysvetľovaní viery. Kvôli jeho schopnosti privádzať hriešnikov k pokániu a vo výchove ľudu k dokonalosti evanjelia. Zlatoústy pastier s neprekonateľnou výrečnosťou zavlažoval Cirkev prúdom homílií, v ktorých vykladal Božie slovo a ukazoval jeho uplatnenie v každodennom živote s dokonalejším majstrovstvom ako Bazil či Gregor.
A tak sa jedni nazvali Baziliánmi, druhí Gregoriánmi a tretí Joanitmi. Veriaci ľud úplne zabudol na slová Svätého písma, ktorými už apoštol Pavol upozorňoval Korinťanov, že sú príliš pozemskí: „…lebo ste ešte stále telesní. Veď keď je medzi vami žiarlivosť a svár, či nie ste telesní a nežijete len po ľudsky? Keď jeden hovorí: ,Ja som Pavlov,‘ a druhý: ,Ja Apollov,‘ či nie ste príliš ľudskí? Veď čože je Apollo? A čo Pavol? Služobníci, prostredníctvom ktorých ste uverili, a každý taký, ako mu dal Pán. Ja som sadil, Apollo polieval, ale vzrast dal Boh. A tak ani ten, čo sadí, nie je nič, ani ten, čo polieva, ale Boh, ktorý dáva vzrast.“ (1 Kor 3, 3 – 7) A keďže všetci traja svätci sa tešili z nebeskej blaženosti, nepotrebovali medzi sebou súperiť o pominuteľnú ľudskú slávu. Preto sa čisto ľudský spor vyriešil podľa Božej prozreteľnosti na osoh Cirkvi a na ešte väčšiu slávu trojice svätiteľov.
A tak sa stalo, že euchataitský biskup Ján mal vo sne jednu víziu. Konkrétne: najprv sa mu zjavil každý z týchto troch svätcov osobitne vo veľkej sláve a nevýslovnej kráse, a potom všetci traja spolu. Vtedy mu povedali: „Ako vidíš, my sme jedno u Boha a nič v nás nie je protichodné, medzi nami niet prvého ani druhého. Pred Bohom sme si rovní. Hlásali sme mier a usilovali o jednotu kresťanstva. A teraz si prajeme pokoj medzi kresťanmi. Na dôkaz našej rovnosti pred Bohom nám ustanovíš v jeden deň spoločný sviatok. My na svojich ctiteľov budeme pamätať v príhovore pri Božom tróne.“ Svätitelia poradili biskupovi Jánovi, aby im napísal spoločné bohoslužobné texty a aby sa im v cirkevnom kalendári ustanovil jeden spoločný deň. Vďaka tomuto videniu sa spor vyriešil tak, že bol stanovený 30. január ako spoločný sviatok pre týchto troch hierarchov.
NA SPRACOVANÍ ĎALŠÍCH ŽIVOTOPISOV SA PRACUJE
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: zoe.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com