Svätá prepodobná mučenica Eudokia – 1. marec
Mučenica Eudokia
Eudokia (v preklade Dobrá vôľa) patrila k Samaritánom a bývala v libanonskom meste Heliopolis. Bola pohanka a jej neviazaný spôsob života sa stal všetkým dobre známy. Svojou mimoriadnou krásou zviedla na hriech mnohých mužov.
Cez Heliopolis prechádzal istý nábožný mních Germanus, ktorý sa vracal z púte, a prenocoval v susednom dome. Ako zvyčajne, o polnoci vstal a začal sa modliť. Spieval žalmy a prečítal zo Svätého písma časť, kde sa hovorí o hroznom Kristovom súde, o blaženosti spravodlivých a odplate pre nespravodlivých. Keďže domy oddeľovala od seba iba tenká stena, Eudokia sa prebudila a započúvala do starcových modlitieb. Božia milosť sa dotkla jej srdca. Spoznala svoje hriechy a hneď ráno sa ponáhľala pozvať k sebe toho človeka.
Eudokia dlho počúvala Germanove slová o Kristovej láske k hriešnikom a jej duša sa naplnila radosťou i láskou k Bohu. Chcela uveriť, ale predsa pochybovala. Znelo jej to všetko príliš dobre, aby to mohla byť pravda. „Môžem byť aj ja spasená?“ spýtala sa. Germanus dal zavolať jedného kňaza z miestneho duchovenstva a spoločne jej poradili, aby sa zatvorila na sedem dní do svojej izby a tam sa modlila a postila. Keď sa vrátili po siedmych dňoch, našli úboho odetú kajúcnicu, ktorej modlitby a slzy prijal Kristus tak, ako prijal slzy Márie Magdalény. Eudokia bez akejkoľvek pochybnosti vyznala svoju vieru v jediného pravého Boha a prijala svätý krst z rúk biskupa Theodota.
Keď mala Eudokia 30 rokov, upadla do vytrženia. Videla nebeské beztelesné mocnosti, ako sa radujú z jej obrátenia, ale videla aj hroznú čiernu bytosť, ktorá škrípala zubami a volala, že bolo nespravodlivé oslobodiť takú hriešnicu. Keď sa Eudokia prebrala z vytrženia, všetok svoj majetok rozdala chudobným, odišla do monastiera a konala prísne skutky kajúcnosti. Dostala dar zázrakov.
Raz pohan menom Filostratos, prezlečený za mnícha, prišiel zvádzať Eudokiu k predošlému životu. Ona mu s hnevom povedala: „Boh pomsty nech ti zakáže!“ Vtedy padol mŕtvy na zem. Sestry sa zľakli, že ich obvinia z vraždy, a prosili Pána, aby im odhalil svoju vôľu. Eudokii sa zjavil vo sne Pán a povedal jej: „Vstaň, Eudokia, kľakni si, pomodli sa a tvoj pokušiteľ ožije.“ Po Eudokiinej modlitbe mladík ožil a prosil sväticu, aby mu odpustila. Dal sa pokrstiť a žil v kajúcnosti. Na jej modlitby Boh vzkriesil viacerých ľudí, čo potom priviedlo ich rodiny ku krstu. Tak bola vzkriesená aj Diodorova žena.
Eudokia istý čas pomáhala novoobráteným kresťanom na ceste viery. Keď raz jediného syna istej vdovy pohrýzol had a zomrel, povedala Diodorovi: „Prišiel čas, aby si ukázal svoju vieru vo všemohúceho Boha, ktorý vypočúva modlitby kajúcich hriešnikov a pre svoje milosrdenstvo vypĺňa ich prosby.“ Diodoros sa necítil hodným takej odvahy pred Bohom, ale na pokyn Eudokie v Kristovom mene prikázal mŕtvemu vstať. Pred očami všetkým prítomných mladík vstal. Eudokia sa vrátila do svojho monastiera a prežila v ňom celkovo 50 rokov. Potom sa stal správcom mesta krutý prenasledovateľ kresťanov Vincent. Keď sa dozvedel o nebojácnej vyznávačke kresťanskej viery, prikázal ju uväzniť a stať. Písal sa 1. marec roku 107. V tento deň prijalo nebo stratenú ovečku, ktorá sa našla.
Zdroj: furca.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
