Náš prepodobný otec Bessarión DivotvorcaPrepodobný Hilarión Nový, igumen Dalmatovho kláštora, vyznávač – 6. jún
Divotvorca Bessarión
Bessarión sa narodil začiatkom 5. storočia v Egypte. Od detstva mal blízky vzťah k Bohu, preto intenzívne ochraňoval pred poškvrnením belosť krstného rúcha svojej duše.
Ako dospelý muž sa Bessarión vybral na púť do Jeruzalema, kde sa stretol s prepodobným Gerasimom od Jordána a s mnohými ďalšími nábožnými mužmi, ktorí tam zápasili o kresťanské čnosti. Veľa sa s nimi rozprával a načerpal u nich mnoho dobra pre svoju dušu. Po návrate domov si našiel duchovného otca v osobe prepodobného Izidora Peluzijského a často k nemu prichádzal po radu. Po zrelej úvahe sa napokon rozhodol rozdať svoj majetok chudobným ľuďom a viacerým monastierom, a stať sa mníchom.
Vďaka svojim mnohorakým námahám a umŕtvovaniu tela prísnymi pôstmi sa Bessarión pripodobnil nebeským beztelesným silám. Často nejedol vôbec nič celý týždeň, ba niekedy dokonca celých 40 dní, keď stál pri modlitbe uprostred tŕnia so zdvihnutými rukami. V čase pôstov sa s nikým nerozprával, vôbec nespal a nepomyslel na nič pozemské. Za tieto námahy ho Boh uznal za hodného veľkej milosti – konať zázraky. Vďaka tomu ho nazývame Divotvorcom.
Ako kedysi Mojžiš premenil drevom horkú vodu v púšti na sladkú, tak prepodobný Bessarión modlitbou a znamením kríža premenil morskú vodu na sladkú, aby si ňou jeho učeník Dula mohol utíšiť veľký smäd. Ako kedysi Jozue, Nunov syn, zadržal pohyb Slnka, keď bojoval s Amorejcami, tak prepodobný svojou modlitbou spôsobil, že tam, kde práve bol, sa nezotmelo, až kým nedošiel k duchovnému otcovi, ku ktorému sa plánoval dostať.
Ako kedysi prorok Eliáš v čase sucha priviedol na zem úrodný dážď, tak prepodobný Bessarión urobil rovnakú vec hneď niekoľkokrát, keď zem trpela kritickým nedostatkom vlahy. Ako kedysi prorok Elizeus rozdelil Eliášovým plášťom rieku Jordán a prešiel cez ňu, tak si prepodobný svojou modlitbou urobil suchú cestu cez egyptskú rieku Níl, keď sa potreboval dostať na druhú stranu.
Raz priviedli do chrámu človeka posadnutého nečistým duchom a konali nad ním exorcizmus, no bezvýsledne. Vtedy niektorí skonštatovali: „Tohto zlého ducha dokáže vyhnať jedine otec Bessarión. Ak ho však začneme o to prosiť, zo skromnosti sem nebude chcieť prísť.“ Preto mnísi posadili posadnutého na miesto, kam sedával Bessarión. Svätec si však sadol vedľa neho a tak mnísi naliehali, aby ho zobudil. Bessarión povedal: „Vstaň a odíď odtiaľto!“ V tej chvíli nečistý duch odišiel a uzdravený človek začal zvelebovať Boha za dobrodenie, ktorého sa mu dostalo. Otec Bessarión sa dožil vysokého veku a potom odišiel v pokoji do večnej blaženosti v roku 466.
Prepodobný Hilarión Nový
Hilarión pochádzal z Kappadócie, narodil sa okolo roku 775. Jeho rodičia boli kresťanmi a vraj sa volali Peter a Teodózia. Keď mal 20 rokov, opustil otca, matku, domácnosť, bohatstvo a všetky svetské veci podľa evanjeliového príkazu a vstúpil do kláštora v Konštantínopole. Odtiaľ odišiel do Dalmatovho kláštora.
Prvých desať rokov strávil obyčajnou činnosťou – pracoval v záhradách kláštora. Takto cez poslušnosť, pokoru a ticho očistil svoju dušu od každej vášne a osvietil ju cnosťami sťa slnko. Z Božej milosti konal zázraky a vyhnal z mladého muža nečistého démona, ktorý ho trápil. Preto ho opát kláštora ustanovil za kňaza, hoci to bolo proti jeho vôli.
Okolo roku 807 ho zvolili za igumena, teda predstaveného kláštora. Bol učeníkom Gregora Dekapolitu. Vynikal modlitbou, bol vytrvalý a chrabrý v utrpení, zdržanlivý, mal silnú vieru a anjelskú čistotu. Takto osem rokov pásol Kristovo stádo ako druhý Kristus. Keď v roku 813 nastúpil na trón cisár Lev Arménsky a odmietol uctievanie svätých ikon, svätého Hilarióna predviedli pred cisára a argumentmi a sľubmi sa ho snažil presvedčiť, aby prestal uctievať sväté ikony. Svätý ho však pokarhal a nazval ho neveriacim a novým Juliánom odpadlíkom.
Veľa preto trpel vo vyhnanstve a väzniciach. Po mnoho dní bol zatvorený v temnom väzení, čo mu spôsobilo utrpenie. Bolo tiež nariadené, aby nedostal ani chlieb, ani vodu, ani iné jedlo. Neskôr bol uväznený v istej väznici, kde bol kruto zbičovaný a vyhnaný. Po tom, čo cisára Leva posekali mečmi jeho vlastní vojaci v tom istom chráme a na tom istom mieste, kde sa po prvýkrát rúhal ikonám (keď zhodil na zem ikonu Krista) bol sv. Hilarión prepustený z temnice.
Ale zakrátko bol znova mučený a držaný v temnici za vlády cisára Michla II. Potom aj cisárov syn Teofil prenasledoval pravoverných a dal ich uväzniť. Keď sa svätý Hilarión nedal presvedčiť, pokarhal Teofila a nazval ho neveriacim. Teofil preto nariadil, aby dali svätcovi na chrbát 117 kusov dreva, potom bol vyhnaný na ostrov Aphousia. Tam vytesal do skaly malú a úzku celu a strávil tam osem rokov. Keď Teofil zomrel, jeho manželka Teodora zhromaždila všetkých vyznávačov pravej viery z ich exilových miest. Svätý Hilarion dostal späť svoj kláštor a žiaril zázrakmi. Videl dokonca Božích anjelov ako odnášali do neba dušu sv. Teodora Studitu. Žil ešte tri roky, potom odišiel k Pánovi, ako sedemdesiatročný v roku 845.
Zdroj: furca.sk
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: johnsanidopoulos.com
Zdroj: zoe.sk
