Prenesenie ostatkov nášho otca svätého Nikefora, konštantínopolského patriarchu – 13. marec
Konštantínopolský patriarcha Nikefor
Jeho hlavný sviatok sa oslavuje 2. júna. Dnes si pripomíname prenesenie jeho ostatkov do Konštantínopola. Nikefor sa narodil v dobe ikonoborectva. Jeho otec Teodor bol vysoký hodnostár na cisárskom dvore, bohatý a zbožný. Keďže zastával úctu k ikonám, dostal sa do konfliktu s cisárom, ktorý ho zbavil pozície a potom ho dal bičovať a mučiť, než ho vyhnal.
Nikefor teda vyrastal na príklade svojho otca, ktorý obhajoval úctu k ikonám i za cenu krvi. Keď dospieval a vnímal všetku svetskú márnosť, vzdialil sa na breh Bosporu a postavil tam monastier. Ten sa rýchlo naplnil mníchmi a on ho spravoval bez toho, aby sa sám stal mníchom s ospravedlnením, že je nehodný, aj keď vo všetkom bol príkladom pre ostatných.
Na želanie ďalšieho cisára a patriarchu sa ako laik zúčastnil na Siedmom všeobecnom sneme, ktorý riešil otázku či je správne uctievať ikony. Bol veľmi prospešný Snemu svojím vynikajúcim ovládaním Svätého písma. Keď zomrel patriarcha Taras, Nikefor bol napriek svojej vôli vybraný za patriarchu. Hneď po zvolení prijal mníšsky postrih a rad radom všetky ostatné cirkevné hodnosti. V roku 806 bol v Chráme Božej múdrosti intronizovaný ako patriarcha.
Potom nastúpil na cisársky trón Lev Armén, ktorý odmietal uctievať sväté ikony. Raz si cisár zavolal do paláca patriarchu Nikefora a jeho spolubiskupov. Svätý Nikefor sa vtedy otvorene zastal úcty k ikonám a cisárovi povedal: „Aj Boh prikázal Mojžišovi vyrobiť medeného hada a vztýčiť ho na púšti, aj keď tesne predtým prikázal: ‚Neurobíš si modlu.‘ Prikázal to preto, aby zachránil vyvolený ľud a aby on, jediný a najvyšší Boh, prejavil svoju moc prostredníctvom viditeľnej veci.“ Nato ich cisár v zúrivosti vyhnal zo svojej prítomnosti a násilne poslal Nikefora do vyhnanstva na ostrov Prokonis, kde obzvlášť literárne tvoril a obhajoval úctu k ikonám. Vo vyhnanstve žil 13 rokov v biede a rôznych nedostatkoch, a presídlil sa do večnosti v roku 827. Ako patriarcha viedol Kristovu cirkev 9 rokov.
Keď v roku 843 nastúpil na biskupský stolec najsvätejší patriarcha Metod, porozprával sa s cisárom Michalom a jeho matkou Teodorou a povedal, že by bolo nespravodlivé nepriniesť do Konštantínopolu sväté ostatky najctihodnejšieho patriarchu Nikefora, ktorý bol pre svoju nepoškvrnenú vieru vyhnaný z patriarchálneho stolca a svoj život ukončil vo vyhnanstve. Cisár s matkou sa pri týchto slovách nechali presvedčiť a okamžite poslali mužov, aby priniesli svätcove ostatky. Patriarcha Metod išiel s nimi, spolu s kňazmi a mníchmi.
Keď zistili, že úctyhodné pozostatky svätca sa zachovali úplne neporušená a celé, hoci od jeho smrti uplynulo 19 rokov, vzali ich na kráľovskú loď a s lampami a duchovnými piesňami ich priviezli do Konštantínopola. Keď loď preplávala okolo akropoly, cisár a celý senát si uctili relikvie bozkom. Potom ich niesli na pleciach a nechali v Chráme Božej múdrosti. Tam vykonali bdenie a ráno ich opäť niesli na pleciach a priniesli do Chrámu svätých apoštolov, trinásteho dňa tohto mesiaca. Patriarcha Nikefor bol 13. marca v roku 815 vyhnaný a 13. marca 846 boli jeho ostatky preložené do Chrámu svätých apoštolov.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: zoe.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
