Začiatok našej spásy
Doprostred Veľkého pôstu, ktorý je charakterizovaný prísnou pôstnou disciplínou, veľkými poklonami a aliturgickými dňami, vstupuje radostný sviatok Zvestovania Presvätej Bohorodičke. Mohlo by sa zdať, že narúša pôstnu atmosféru a tematicky do obdobia nezapadá. V nasledujúcej katechéze si všimneme, ako slávenie sviatku Zvestovania súvisí s oslavou Pánovho utrpenia.
Párkrát som sa už stretol s otázkou: Ako sa prišlo k dátumom jednotlivých sviatkov? Prečo sa Narodenie Pána slávi 25. decembra, prečo jeho premenenie na Tábore 6. augusta, atď.? Pokúsim sa to vysvetliť. Hneď na začiatku treba povedať, že v starovekej cirkvi, rovnako ako aj v židovskom prostredí, veľký význam sa pripisoval číslam a ich symbolike. Pre kresťanov bolo tiež dôležité ukázať, je jestvuje veľká súvislosť medzi Starým a Novým zákonom, aby tak zdôraznili, že novovzniknuté kresťanstvo nie je úplnou novotou, ale že vychádza zo židovských koreňov a že sám Kristus je naplnením zákona a proroctiev. Preto sa hľadali súvislosti medzi udalosťami Starého a Nového zákona.
Pokiaľ ide o sviatok Zvestovania, ktorého obsahom je vtelenie Božieho Syna v lone Panny, máme do činenia s dvoma symbolickými súvislosťami. Podľa starovekého názoru Boží Syn sa stal človekom v období jarnej rovnodennosti, lebo práve v tom období bol stvorený svet a prvý človek Adam. Anastáz Antiochijský (6.stor.) o tom píše: Z múdrosti Boha, ktorý stvoril a usporiadal všetky veci podľa poriadku a spravodlivosti, začať dielo stvorenia a dať počiatok času bola jedna a tá istá vec. Preto aj on sám chcel prísť na svet v tom istom období, v ktorom boli stvorené veci. Prvý mesiac teda (marec sa považoval za prvý mesiac v roku, pozn. prekl.) začína jarnou rovnodennosťou a bol prvým mesiacom podľa prirodzenosti, ako začiatok času, ktorý bol stvorený súbežne so stvorenými vecami. Rovnodennosť pripadá na 20. marca. Ak je teda jar najkrajším obdobím roka a začína rovnodennosťou, kedy Boh uskutočnil dielo stvorenia, pričom človeka stvoril na šiesty deň, je ľahké pochopiť, že človek bol stvorený 25. marca, čo je šiesty deň po 20. marci. Ak sa teda veci majú takto, či nebolo nanajvýš vhodné, aby si ten, čo na počiatku stvoril človeka, vybral ten istý deň, kedy sa spojil s telom?“
Toto je teda prvá súvislosť. Boží Syn – nový Adam sa stáva človekom v deň, kedy bol stvorený prvý Adam. Druhú symbolickú súvislosť, nie menej zaujímavú, videli kresťania medzi Kristovou smrťou a jeho vtelením. Podľa istej ázijskej tradície, ako aj podľa svedectva sv. Hypolita, 25. marec bol považovaný za deň Pánovej smrti na kríži. Kristus je dokonalý Boh a dokonalý človek. Táto dokonalosť sa prejavuje aj v tom, že sa počal v ten istý deň, v ktorý aj telesne zomrel na kríži. Z tejto symbolickej súvislosti sa potom odvádza aj deň Pánovho narodenia podľa tela, čiže 25. december. Udalosť Pánovho vtelenia v lone Panny teda úzko súvisí s jeho smrťou. Táto súvislosť sa najvýraznejšie prejavuje v roku, keď Veľký piatok pripadne na 25. marec. Preto nás nesmie prekvapiť, že v takomto prípade sa liturgia slávi aj vo Veľký piatok, a že jeden sviatok nevylučuje druhý. Práve naopak. Podčiarkuje sa tu starobylá tradícia cirkvi, ktorá medzi udalosťou Pánovho vtelenia a jeho smrti na kríži v rovnaký deň vidí symbol dokonalosti. Pri písaní týchto riadkov mi nedá nespomenúť rovnaký deň telesného narodenia a smrti nášho vladyku Pavla Gojdiča (17. júl) . Či nám aj v jeho prípade nechcel Pán ukázať príklad jeho dokonalosti, a teda svätosti?
A tak nás sviatok Zvestovania Presv. Bohorodičke pozýva nielen k oslave veľkého tajomstva vtelenia Božieho Syna, ale je zároveň pozvaním k snahe o vlastnú dokonalosť, ku ktorej sme pozvaní všetci slovami Pána: „Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.“
Marko Durlák (6. kat)
