Náš prepodobný otec Marek, aretúzsky biskup, Cyril, diakon, a ďalší, ktorí trpeli v časoch mučiteľa Juliána – 29. marec
Mučeníci Marek a Cyril a ostatní kňazi a panny z Askalonu a Gazy
Prepodobný otec Marek bol aretúzskym biskupom v Sýrii. V časoch slobody za cisára Konštantína zbúral pohanský chrám a mnohých priviedol ku Kristovej viere. Ale keď prišiel na trón cisár Julián a onedlho odstúpil od kresťanskej viery, vtedy sa aj aretúzski obyvatelia zriekli Krista a vrátili sa k pohanstvu. Povstali proti Marekovi, lebo im zbúral chrám a žiadali od neho, aby im alebo postavil chrám, alebo im zaplatil vysokú sumu peňazí. On, podľahnúc ich zlobe, sa skryl; ale keď videl, že kvôli nemu si vybíjajú zlosť na iných, vydal sa do rúk pohanov.
Keďže Marek odmietol postaviť chrám a rovnako im odmietol dať peniaze na stavbu nového, bol mučený. Obyvatelia mesta nebrali ohľad na jeho starobu, vyzliekli ho a zbili celé telo, hodili ho do špinavej šachty a keď ho vytiahli, dali ho deťom prepichovať železnými písacími perami. Potom mu tenkou a silnou niťou odrezali uši. Nato ho natreli medom a nechali ho priviazaného o strom na letnej horúčave, aby ho poštípali osy, komáre a sršne. Ale Kristov mučeník všetko pretrpel bez zastonania. Bol úplne starý, ale tvár mu žiarila ako Božiemu anjelovi. A modloslužobníkom dodal: „Vy ste prízemní a zo zeme, ja ale v očiach môjho Boha vznešený a povýšený.“
Pohania stále viac znižovali cenu svojho chrámu a nakoniec od Marka žiadali len úplne nepatrnú sumu, ktorú si mohol ľahko dovoliť. Ale on im odmietol dať čo i len jeden groš na tento cieľ. Jeho trpezlivosť urobila na obyvateľov mesta veľký dojem, začali ho obdivovať a ľutovať ho. Práve preto aj znižovali cenu svojho chrámu na minimum, len aby zostal nažive. Nakoniec ho prepustili na slobodu, kajali sa a jeden po druhom opäť od neho všetci prijali poučenie a vrátili sa ku Kristovej viere.
V tom čase trpeli aj mnohí ďalší. Sloboda modloslužbe, ktorú cisár Julián dovolil, bola povzbudením k drzosti a medzi kresťanmi rozdávala smrteľné rany. Preto trpeli aj kresťania v Askalone a Gaze – muži v kňazskej hodnosti a zasvätené ženy, ktoré žili celý život v panenstve. Zlobní pohania nasekali ich telá na malé kúsky, pomiešali ich s jačmeňom a kŕmili nimi prasatá.
Podobne trpel v tom čase aj diakon Cyril z mesta Heliopolis vo Fenícii. Počas slobody kresťanstva za cisára Konštantína tiež rozbíjal nejaké modly a za cisára Juliána bol za to strašne mučený. Modloslužobní pohania boli na neho takí nazlostení, že keď ho zabili, vlastnými zubami ho rozpárali a otvorili mu útroby. Ale onedlho ich zastihol súd, pretože všetkým povypadávali zuby a jazyky, a z úst im išiel neznesiteľný smrad. Navyše prišli o zrak a tak svojím utrpením hlásali moc svätosti.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: johnsanidopoulos.com
