Svätý hieromučeník Simeon, Pánov príbuzný; Náš prepodobný otec Štefan, biskup volynského mesta Vladimír – 27. apríl
Jeruzalemský biskup Simeon
Jeho meno (Simeon alebo Šimon) má hebrejský pôvod a znamená „počúvajúci“ alebo „Boh vypočul“. V Novom zákone sa Šimon spomína v zoznamoch apoštolov, a to na poslednom alebo predposlednom mieste. Z novozákonných úryvkov sa dá predpokladať, že ide o najmladšieho z Ježišových bratov (hebrejský výraz brat označuje všeobecne príbuzného). S určitosťou ide o Ježišovho bratranca – jeho otec Kleopas bol bratom svätého Jozefa a podľa niektorých zdrojov bola jeho matka sestrou Panny Márie. Predpokladá sa, že bol od Krista starší o osem rokov. Nepochybne bol jedným z blízkych Kristových spriaznencov – spomína sa ako jeden zo 70-tich apoštolov a v Skutkoch apoštolov ako jeden z tých, na ktorých počas Turíc zostúpil Svätý Duch.
Krátko po tom, čo Židia zabili prvého jeruzalemského biskupa Jakuba, Ježišovho „brata“ tým, že ho zhodili z chrámu a udreli palicou po hlave, Simeon sa stal jeho nástupcom na biskupskom stolci. V roku 66 vypukla občianska vojna v Palestíne ako dôsledok židovskej opozície voči Rimanom. Kresťania žijúci v Jeruzaleme boli varovaní pred hroziacim zničením mesta a následne vyzvaní opustiť ho. Presne v tom istom roku, keď Rimania prenikli do Judey, kresťania sa na čele so sv. Simeonom odobrali na druhú stranu Jordánu, kde sa usadili v malom mestečku zvanom Pella. Po dobytí a vyplienení Jeruzalema sa tam kresťania vrátili až v čase, keď ho cisár Hadrián obnovil. Zo záznamov sv. Epifania a Eusébia sa dozvedáme, že Cirkev sa v tom čase výrazne pozdvihla a mnohí Židia sa skrze činy svätých obrátili na kresťanskú vieru.
Keď rímski cisári Vespazián a Domicián nariadili vyhubenie všetkých príslušníkov Dávidovho rodu, sv. Simeona nedopatrením nesprávne identifikovali; avšak keď Traján vydal to isté nariadenie, svätec bol odsúdený nie len za svoju príslušnosť k Dávidovmu rodu, ale aj kvôli svojmu kresťanskému presvedčeniu. Bol predvedený pred rímskeho miestodržiteľa Attika a následne odsúdený na smrť – najprv ho mučili a nakoniec ukrižovali. Aj napriek svojmu vysokému veku Simeon podstúpil všetko utrpenie s neobyčajnou odvahou a odovzdanosťou, ktorá povzbudila mnohých. Podľa Euzébiovej Kroniky zomrel ako 120-ročný starec v Jeruzaleme, alebo na inom mieste v Palestíne v roku 107.
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
Volynský biskup a Pečerský igumen Štefan
Prepodobný Štefan pôsobil od mladosti v kyjevsko-pečerskej lavre pod vedením ctihodného Teodózia Pečerkého a bol jeho obľúbeným žiakom. Mních Teodózius mu niekedy prikázal, aby namiesto neho učil bratov múdrym slovom. Pred tým, ako ctihodný Teodózius zomrel ho mnísi požiadali, aby bol vymenovaný za nového igumena (teda predstaveného) Štefan.
Štefan teda nejaký čas spravoval Pečerskú lavru a mal veľké zásluhy pre blahú a požehnanú organizáciu mníšskeho života a výzdoby chrámov. Nepriateľ spásy však rozpálil zlobu mníchov voči nemu, takže ho nielen zvrhli z igumenstva, ale ho aj vyhnali z kláštora. Ale Boh, ktorý neopúšťa spravodlivých pri ponížení zo strany nespravodlivých, nasmeroval život prepodobného Štefana tak, že bol vybraný za biskupa volynského mesta Vladimír. Ako Boží biskup Štefan spravoval svoju cirkev do svojej staroby a pokojne zosnul v roku 1 094.
Zdroj: Rádio Lumen
Zdroj: zivotopisysvatych.sk
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
