Prenesenie úctyhodných ostatkov nášho otca svätého Jána Zlatoústeho – 27. január
Prenesenie ostatkov sv. Jána Zlatoústeho
Záver života svätého Jána Zlatoústeho bol poznačený jeho vyhnanstvom. V súlade s láskou k ľuďom Ján pokarhal cisárovnú Eudoxiu za jej bezprávie a nespravodlivosť, a to preto, že tyranským spôsobom zobrala pole jednej vdove, ktorá sa volala Kallitropa. Z tohto dôvodu bol dvakrát vyhnaný, no neskôr opäť povolaný späť z vyhnanstva.
No svätec predsa len zosnul vo vyhnanstve na úpätí Kaukazu. Počas cesty mu nedopriali ani oddych. Dňa 13. septembra prišli do malej osady, kde si chcel na chvíľu odpočinúť. Odložil teda svoje šaty, obliekol sa iba do bieleho odevu ako na svadbu a rozdal všetko, čo ešte mal. Noc strávil pri hrobe mučeníka Baziliska, ktorý tam bol pochovaný. A nasledujúci deň zrána spadol na zem so slovami: „Buď chvála Pánovi za všetko. Amen.“ Preto ho odniesli do svätyne sv. Baziliska.
V dnešný deň si pripomíname prenos jeho čestných ostatkov z arménskej dediny Komana, kde zomrel, do Konštantínopola, kde predtým ako patriarcha spravoval Cirkev. Keď uplynulo 30 rokov od jeho smrti, patriarcha Proklos predniesol kázeň na pamiatku svojho duchovného otca a učiteľa a touto kázňou tak rozpálil lásku národa a cisára Teodóza Mladšieho k veľkému svätiteľovi, že si všetci želali, aby sa Zlatoústeho ostatky preniesli do mesta.
Hovorí sa, že sa truhlou s ostatkami nijako nedalo pohnúť z miesta, a to z dvoch dôvodov: Prvým je postoj cisára, ktorý si chcel relikvie vziať s autoritou a aroganciou, ale svätec chcel učiť pokore a miernosti. Druhým dôvodom bola vina cisárovej matky, ktorá svätca vyhnala. Preto cisár napísal list Zlatoústemu, prosiac ho o odpustenie slovami: „Ekumenickému patriarchovi, učiteľovi a duchovnému otcovi Jánovi, ja, cisár Teodózius, vzdávam úctu… Ty, ctihodný Otče, nám odpusť, lebo sa kajáme. Veď ty si každého učil, aby sa kajal. A príď ako otec, ktorý miluje svoje deti, k nám, svojim synom, ktorí milujú svojho otca a túžia sa tešiť z tvojej prítomnosti.“
Keď bol tento kajúcny list položený na truhlu, tá bola odrazu ľahká. Pri prenose sa mnohí chorí, ktorí sa jej dotkli, uzdravili. Keď bola truhla položená na cisársku loď a bola pri brehoch hlavného mesta, zdvihla sa búrka a loď s relikviami pristála na poli vdovy Kallitropy, s ktorou Eudoxia nespravodlivo zaobchádzala. Pole rýchlo odovzdali vdove a more sa upokojilo. Vtedy cisár znova prosil svätca o odpustenie v mene svojej matky: „Pokiaľ som žila v dočasnom živote, činila som ti zlo a teraz, keď ty žiješ nesmrteľným životom, buď osožný mojej duši. Moja sláva sa pominula a nijako mi nepomohla; pomôž mi ty, otče, v tvojej sláve, pomôž mi skôr, ako budem odsúdená na Kristovom súde!“
Svätec bol teda vnesený do chrámu apoštola Tomáša a položený na patriarchov stolec, pričom masa ľudí počula z jeho úst slová: „Mír vsím!“ (Pokoj všetkým!) Potom telo uložili pod zem. Prenos ostatkov svätého Zlatoústeho sa uskutočnil v roku 438. Keď sa slávila božská liturgia, diali sa veľké zázraky, z ktorých jeden je nasledujúci: Muž, ktorý trpel bolesťami a trápením, ktoré mu spôsobovali kĺby, ochrnul a prakticky sa nepohyboval. No len čo sa chytil posvätnej rakvy, v ktorej bolo svätcovo telo, okamžite bol úplne oslobodený od svojho utrpenia.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: zoe.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
