Svätý hieromučeník Polykarp, smyrniansky biskup – 23. február
Smyrniansky biskup Polykarp
O mladosti sv. Polykarpa vieme iba to, že ako sirotu ho istá pobožná vdova menom Kalista prijala za svojho syna. Keď sa stala kresťankou, vychovala ho v kresťanskej viere a pri svojej smrti ho urobila dedičom celého svojho majetku. Polykarp mal vždy pred očami milosrdenstvo, ktorému ho naučila a preto rozdal celý svoj majetok.
Svätec bol žiakom sv. Jána. Vyznačoval sa čistým a nevinným životom a horlivosťou v ohlasovaní evanjelia. Jeho cnosti boli dôvodom, že ho sv. Ján určil v roku 96 za biskupa v meste Smyrna. Silou svojho slova priviedol do kresťanstva mnoho pohanov. Ako duše všetkých svätých prvých čias kresťanstva, tak si aj Polykarp želal byť mučený za Krista. Ešte viac sa v ňom rozmohla táto túžba, keď viedli cez Smyrnu do Ríma svätého Ignáca. Polykarp sa s ním dlho rozprávali o šťastí trpieť pre Boha, nevypovedateľnej radosti mučeníctva a o večnom šťastí ako náhrade za niekoľko chvíľ bolestí.
Keď sa Polykarp vrátil z Ríma do Smyrny, začalo prenasledovanie kresťanov a tak zdvojnásobil svoju horlivosť. Chodil z domu do domu, napomínal svojich veriacich, aby zachovali vernosť pravej viere a vytrvali až do konca. No kresťania, ktorí sa viac báli o život pastiera ako o svoj ho prosili, aby sa na nejaký čas niekde uchýlil, aby ich mohol dlhšie povzbudzovať. Svätec odišiel do istej dediny, kde nebol dlho ukrytý, lebo ho aj tam našli. Keď sa svätý dozvedel o hroziacom nebezpečenstve, jeho odpoveď bola: „Nech bude vôľa Pánova.“ Sám sa vydal vojakom, ktorí prišli po neho. Jeho zjav ich premohol takou úctou, že zvolali: „Načo sa bolo treba ponáhľať zajať tak vysokocteného starca?!“
Polykarp prikázal, aby im dali jesť a prosil o hodinu času na modlitbu. Modlil sa za všetkých členov cirkvi, za priateľov i nepriateľov tak úprimne a oduševnene, že vojaci ho nazvali mužom Božím. Po skončení modlitby ho posadili na koňa a viedli do mesta. Keď došiel a vhodili ho do arény, cisárov námestník ho nahováral, aby sa zriekol Krista. No svätý pozdvihol oči k nebu so slovami: „86 rokov som slúžil Kristovi a on mi neurobil nič zlého. Preto ako by som mohol opustiť svojho kráľa a svojho Spasiteľa?“ Námestník pohrozil, že na neho vypustí šelmy. Keď to nepomohlo, pohrozil, že ho dá páliť v ohni. Polykarp odpovedal: „Hrozíš mi ohňom, ktorý horí iba chvíľu a potom hasne, pretože nevieš o ohni budúceho súdu, o večnom treste, ktorý očakáva hriešnikov a zločincov. No čo čakáš? Rob so mnou, čo chceš! Ja som kresťan a Krista, svojho Spasiteľa, sa nikdy nezrieknem.“
Preto podpálili drevo a Polykarp sa modlil: „Všemohúci Bože… ďakujem ti, že si ma uznal za hodného s tvojimi mučeníkmi byť účastným čaše tvojho Syna a na vzkriesení do večného života. Prijmi ma ako tebe príjemnú obetu! Oslavujem ťa za všetky tvoje dary a ďakujem ti za ne v mene jednorodeného tvojho Syna so svätým Duchom. Amen.“ No svätec zostal nedotknutý ohňom, pričom sa rozšírila vôňa podobná vôni kadidla a iných aromatických látok. Keď pohania videli, že oheň nemá žiadnej sily nad svätým, prikázali katovi ísť a prebodnúť mu kopijou srdce. Stalo sa to. No vyšlo toľko krvi, až zaliala oheň a z tela vyletel biely holub, ktorý sa vzniesol k nebesiam. Tak zakončil svoj život hieromučeník Polykarp v roku 143 za cisára Antónia. V Apokalypse sa píše: „Anjelovi smyrnianskej cirkvi napíš: Toto hovorí Prvý a Posledný, ten, čo bol mŕtvy a ožil: Poznám tvoje súženie aj tvoju chudobu – ale si bohatý … Neboj sa toho, čo máš trpieť. Buď verný až do smrti a dám ti veniec života.“ (Zjv 2, 8 – 10).
Zdroj: furca.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
