Svätý hieromučeník Eusebios, samosatský biskup – 22.jún
Samosatský biskup Eusebios
Eusebios bol od roku 361 biskupom v sýrskom meste Samosata a bol veľkým zástancom pravovernosti a usvedčovateľom herézy ariánstva, podľa ktorej Ježiš bol stvorený a nebol rovný Bohu. Keďže pevne zastával závery Prvého všeobecného koncilu v Nicei, bol za to prenasledovaný ariánmi, opakovane zbavený svojho úradu a vyhnaný.
Raz cisár Konštancius poslal cez vyslanca odkaz svätcovi: „Ak sa nevzdáš koncilového dekrétu, bude ti odseknutá pravá ruka.“ Svätý Eusebius vystrel k vyslancovi obe ruky so slovami: „Odrežte mi ich, ale dekrétu koncilu, ktorý odsudzuje zlobu a neprávosť ariánov sa nevzdám.“ Cisár Konštancius sa čudoval biskupovej opovážlivosti, no neublížil mu.
Keď sa uvoľnila antiochijská katedra, na jeho naliehanie bol za patriarchu vybratý Melétios, veľké svetlo Cirkvi. No ariáni rýchlo tohto Melétia z Antiochie vyhnali. No neskôr začal vládnuť ešte horší cisár – Julián Odpadlík. V časoch prenasledovania kresťanov zo strany Juliána, svätý Eusebios zo seba zobliekol kňazskú rjasu (teda vrchný odev duchovných osôb) a obliekol sa do vojenského oblečenia. Prezlečený za vojaka navštevoval prenasledované Cirkvi v Sýrii, Fenícii a Palestíne, všade utvrdzujúc pravú vieru a ustanovujúc potrebných kňazov, diakonov a ostatných klerikov, a niekde aj biskupov.
Po neslávnej Juliánovej smrti svätý Eusebios presvedčil Melétia, aby zvolal snem do Antiochie v roku 361, na ktorom bolo 27 archijerejov, a na ktorom bola ešte raz a razantnejšie odsúdená ariánska heréza. Tento snem sa konal v časoch zbožného cisára Joviniána. No tento cisár onedlho zomrel a začal vládnuť zlý Valent, s ktorým prišlo ďalšie prenasledovanie pravej viery a svätý Eusebios bol vyhnaný do Trácie. Po Valentovi zasadol na cisársky stolec Gracián, ktorý dal Cirkvi slobodu a uväznených archijerejov vrátil na ich miesta. Takto sa po smrti cisára o 4 roky vrátil späť do Samosaty a so zápalom pracoval na reorganizácii Sýrskej cirkvi.
V tom čase boli mnohé eparchie a cirkevné obce osirelé, preto sa Eusebios horlivo snažil nájsť a dať ľudu dobrých pastierov. Ale keď prišiel s vybratým biskupom Marinom do mesta Doliche, aby nového biskupa uviedol na katedru a usvedčil ariánsku herézu, ktorá bola v tom meste silná, nejaký z heretikov zhodil zo strechy na Eusebiovu hlavu škridlu a zranil ho tak nebezpečne, že kvôli tomu tento veľký horlivec za pravú vieru zomrel. Tento svätec a mučeník sa presídlil do Božieho kráľovstva, aby večne žil v rajskej blaženosti. Bolo to v roku 379 alebo 380.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ. Zdroj: johnsanidopoulos.com
Zdroj: casoslov.sk
