Svätý mučeník Julián Tarzský – 21. jún
Mučeník Julián Tarzský
Bol senátorského pôvodu – otec bol pohan, matka kresťanka. Narodil sa v meste Anazerva v Cilícii. Po smrti otca sa Juliánova matka presťahovala do Tarzu, ďalšieho mesta v Cilícii. Tu mladého Juliána pokrstili a naučila ho základným princípom viery a pravidlám kresťanskej zbožnosti.
Keď mal Julián 18 rokov, vypuklo veľké prenasledovanie kresťanov, ktoré podnietil rímsky cisár Dioklecián. Julián bol medzi kresťanmi, ktorých zatkli a predviedli na súd k sudcovi Markiánovi. Ale ani kruté muky, ani hrozby, ani sľuby darov a pôct nedokázali zbožného mladíka nakloniť k tomu, aby sa odvrátil od Krista a priniesol obetné dary pohanským modlám. Preto ho celý rok cisársky správca Markián so sebou vodil z mesta do mesta, stále ho mučiac a nahovárajúc, aby sa zriekol Krista.
Juliánova matka zďaleka sledovala svojho syna. Keď ju zástupca chytil a poslal, aby dohovorila svojmu synovi zrieknuť sa Krista, tri dni v temnici dávala svojmu synovi opačné rady, učiac ho a posilňujúc, aby neklesal na duchu, ale aby s vďačnosťou k Bohu a s odvahou šiel na smrť. Statočná žena, ktorá si rovnako zaslúži byť nazvaná mučenicou, bola podobná Solomone, matke siedmich Makabejských mučeníkov, ktorej bol prednejší večný život syna ako jeho dočasné blaho.
Keď uplynuli tri dni, Juliána spolu s jeho matkou predviedli na súd. V presvedčení, že sa matke podarilo presvedčiť syna, aby prinášal obety modlám, ju sudca začal chváliť za jej napomínanie, ale ona hlasno a nebojácne začala vyznávať meno Ježiša a odsudzovať pohanskú bezbožnosť. Aj Julián neohrozene vyznával a oslavoval Ježiša Krista ako jediného pravého Boha. Rozzúrený sudca ich oboch nariadil umučiť. Po mnohých mukách odťali svätej matke nohy, práve tie, na ktorých cestovala z Tarzu za svojím synom; svätého mučeníka Juliána vložili do vreca naplneného pieskom so škorpiónmi a hadmi, a hodili do mora. Takto Julián dosiahol koniec svojho utrpenia. Krátko nato zomrela mučeníckou smrťou aj jeho zbožná matka a obaja dostali od Krista Boha koruny víťazstva.
Jeho ostatky vyhodili vlny na breh, verní ich preniesli do Alexandrie a úctivo pochovali v roku 290. Neskôr boli tieto ostatky prenesené do Antiochie. Samotný sv. Ján Zlatoústy predniesol oslavnú reč na počesť sv. muč. Juliána, keď riekol: „Z úst mučeníka vychádzal svätý hlas a spolu s hlasom sa vylievalo svetlo, jasnejšie ako slnečné lúče.“ A ešte: „Zober kohokoľvek, pomäteného alebo posadnutého a priveď ho k tomuto svätému hrobu, kde sú mučeníkove ostatky; a uvidíš, ako on (démon) z neho okamžite vyskočí a utečie ako od páliaceho ohňa.“
Z týchto slov je jasné, aké mnohopočetné zázraky sa museli konať na hrobe sv. Juliána.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ. Zdroj: johnsanidopoulos.com
Zdroj: casoslov.sk
