Prenesenie ostatkov svätých nezištníkov Kýra a Jána, Prenesenie ostatkov blaženého hieromučeníka Teodotra Romžu, Svätý hieromučeník Irenej z Lyonu – 28.jún
Nezištníci Kýros a Ján
Týchto svätých mučeníkov oslavujeme 31. januára. Pod týmto dátumom je opísaný aj ich život a utrpenie. Dnes sa oslavuje prenesenie ich telesných ostatkov. Meno Kýros má perzský pôvod a znamená „kráľ“ a Ján zasa hebrejský a znamená „Boh je milosrdný“.
Kýros pochádzal z Alexandrie a bol lekárom. Ako kresťan liečil zdarma a svojim pacientom zvestoval Krista. Za Diokleciánovho prenasledovania ho obvinili, že je kresťan. Aby sa vyhol mučeniu, odišiel do Arábie, kde vstúpil do monastiera. Tam dostal od Boha dar zázrakov. Ján bol Rímsky vojak a pochádzal z Edessy. Aby mohol vidieť sväté miesta, opustil vojenskú službu, a odišiel do Palestíny. Keď sa dozvedel o sv. Kýrovi, šiel ho navštíviť a istý čas u neho zostal. Kýros s Jánom obracali neveriacich k viere. To rozhnevalo pohanov a tí ich udali. Obaja boli predvedení pred predstaveného Sýrie a keďže odmietli vzdať sa viery, odviedli ich do mučiarne, kde sa mali pozerať na utrpenie zajatcov. Oni však zostali pevní vo svojej viere. Nepohlo s nimi ani lichotenie vladára. Preto ich dal vladár v roku 311 sťať.
Kresťania vzali telá mučeníkov a pochovali ich v Chráme sv. Marka. Pozostatky svätých nezištníkov preniesol v prvej polovici 5. storočia patriarcha Cyril Alexandrijský z Baziliky svätého Marka v Kanopuse do antického mesta Menuthis, dnes egyptské mesto Abukir. Sv. Cyril sa totiž úprimne modlil k Bohu, aby zničil pohanské zvrátenosti v meste Menuthis, kde bol pohanský chrám a kde vládla démonická moc. Vtedy sa patriarchovi zjavil Boží anjel a riekol mu, že mesto Menuthis bude očistené od nečestnosti, keď na to miesto prenesie ostatky sv. Kýra a Jána.
Patriarcha to hneď aj učinil. Preniesol čestné ostatky mučeníkov a postavil tam chrám na ich počesť. Od ostatkov týchto mučeníkov sa uzdravil z choroby podobnej tuberkulóze syn alexandrijského starostu Amonios. Tiež sa uzdravil zo slepoty istý Teodor. Izidor z Majumu sa vyliečil z rakoviny pečene. Teodorova žena z otravy. Nejaký Eugénios z vodnatieľky ako aj mnohí iní z rôznych chorôb a trápení. Všetko sa to udialo v roku 412.
Je tiež známe, že keď sa istý Sofrón Jeruzalemský vo svätyni dnešných svätcov uzdravil z očnej choroby, stal sa veľkým ohlasovateľom ich kultu a zložil Kýrovi a Jánovi oslavnú reč. Sofrón Jeruzalemský doplnil správu obsahujúcu viac než 70 zázrakov. Po dobytí Egypta arabmi v 7. storočí začala dovtedy slávna svätyňa v Menuthis pustnúť. Relikvie dnešných svätcov sa neskôr dostali aj do Ríma a sú uložené v chráme svätej Passery, neďaleko baziliky svätého Pavla za hradbami. Sú aj v Mníchove v Chráme sv. Michala.
Mukačevský biskup Teodor
V čase komunistického utláčania Cirkvi trpel pre vernosť Svätému otcovi aj Teodor Romža, biskup Mukačevskej eparchie. Vodcovia bezbožnej vlády videli, že Teodora môže odtrhnúť od Kristovej Cirkvi na zemi len jedna vec, a to smrť. Táto úvaha ich viedla k tomu, že v pondelok ráno 27. októbra 1947 naňho spáchali atentát – šlo o zinscenovaný náraz auta do kočiara, v ktorom bol biskup s ďalšími ľuďmi. Keďže atentát nevyšiel podľa plánov, útočníci sa pokúsili tyčami usmrtiť biskupa. Ale keďže v tom zmätku nevedeli, kde sa pod troskami koča presne nachádza biskup, ich útok bol bezcieľny a minul sa účinkom. S vážnymi zraneniami bol biskup Teodor urýchlene prevezený do mukačevskej nemocnice.
Vladyka strávil v nemocnici päť dní prežívajúc utrpenie a bolesť, no z jeho úst nebolo počuť ponosovanie sa, ale len slová: „Trpieť a prelievať krv za Krista, za Katolícku cirkev – to je veľká milosť, veľká česť.“ Ráno 31. októbra 1947 prijal vladyka Teodor v nemocnici spoveď a Eucharistiu, nevediac, že to bolo posledný raz v jeho živote. O niekoľko hodín ho otrávili – po podaní vysoko účinného jedu, ktorý mu dala agentka tajnej služby prezlečená za ošetrovateľku. V dôsledku toho v noci dotĺklo srdce Teodora, ohlasujúc: „Umrieť za Krista – znamená žiť večne.“
Telo bolo pochované v krypte katedrály v Užhorode, aby tam odpočívalo až do vzkriesenia mŕtvych. Pôvodne sa myslelo, že telo biskupa bolo ešte v päťdesiatych rokoch z miesta pochovania odnesené a zničené sovietskymi orgánmi. Po prekvapujúcom nájdení jeho ostatkov (v júni 1998) v krypte katedrály, boli tieto ostatky zaslané do Budapešti na expertízu, na overenie ich pravosti.
Po vyhlásení za blahoslaveného Jánom Pavlom II. v Ľvove 27. júna 2001, a po ukončení vedeckej expertízy boli ostatky bl. Teodora slávnostným spôsobom prevezené spať do mukačevskej eparchie, do Užhorodu. Toto niekoľkodňové podujatie začalo v Budapešti a pokračovala cez Máriapócz do Sobraniec. Po bohatom modlitbovom programe sa ostatky presunuli na Slovensko-Ukrajinskú hranicu, kde už netrpezlivo čakalo okolo 200 kňazov, spolu so svojím biskupom Milanom Šášikom a pomocným biskupom Jurajom Džudžarom i množstvom ľudí, aby sväté pozostatky blahoslaveného biskupa-mučeníka boli veľkolepým sprievodom mestom Užhorod prenesené až do seminára, kde pokračovala slávnosť archijerejskou svätou liturgiou a modlitbami až do rána 28. júna 2003.
Potom boli telesné ostatky prenesené na územie užhorodského zámku, kde bola v roku 1646 podpísaná Užhorodská únia a nasledovala slávnostná svätá liturgia. Po jej skončení boli ostatky blahoslaveného biskupa Teodora Romžu uložené v Katedrálnom chráme v Užhorode v kaplnke na ľavej stane chrámu na mieste, ktoré si ešte za života obľúbil a kde často slúžil sv. liturgiu. Od slávnostného prenesenia a návratu jeho ostatkov do užhorodskej katedrály v roku 2003 sa ostatky stali miestom častých modlitieb veriacich.
Lyonský biskup Irenej
Ako žiarivá hviezda sa v 2. storočí na obzore Cirkvi objavil muž, ktorý bol veľkým obrancom pravej viery a „otcom katolíckej dogmatiky“. Bol to sv. Irenej. Svoju mladosť prežil v meste Smyrne v Malej Ázii a dostal dobré klasické vzdelanie. Svätý Augustín ho nazýva „slávnym učiteľom“. Irenej vyzbrojený vedou posvätnou i svetskou, s mečom viery, ktorý mu odovzdal sám jeho veľký učiteľ Polykarp, s lukom Svätého písma, so všetkými šípmi filozofov všetkých čias a miest, sa mohol odvážne pustiť do boja proti nepriateľom Cirkvi.
Nevie sa určite, kedy a prečo prišiel Irenej z Malej Ázie do Lyonu vo Francúzsku. V roku 177 tam nachádzame dosť početnú cirkev, dobre zorganizovanú, na čele s biskupom sv. Potinom, ktorý prijal medzi svojich kňazov aj Ireneja. V tomto roku poslali lyonskí mučeníci pápežovi sv. Eleuterovi z väzenia list, ktorý niesol kňaz Irenej. Cesta do Ríma zachránila Ireneja pred prenasledovaním, pri ktorom prišlo o život 48 ľudí, medzi ktorými bol aj biskup Potinos. Ireneja následne vyvolili za jeho nástupcu.
Irenej vyvinul veľkú činnosť hlavne pri obrane pravej katolíckej viery. Keď kresťanov krvavo neprenasledovali pohania, znepokojovali ich rozliční bludári v lone Cirkvi. V tom čase bol takým rozšíreným bludom gnosticizmus. Gnostici prichádzali s tajným učením, ktoré vynášali nad kresťanstvo, pretože údajne len ich videnie vedie k premene a k spaseniu. Irenej vystúpil proti týmto bludárom s apoštolskou smelosťou, horlivosťou a prísnosťou a písal proti nim rozličné spisy. Jeho hlavným dielom je spis Odhalenie a vyvrátenie falošnej gnózy, všeobecne známy pod názvom Adversus haereses (Proti bludom). Podáva krásne svedectvá o jednote v Cirkvi, o primáte rímskej Cirkvi a o potrebe byť s ňou v jednote, o cirkevnej tradícii, o svätej liturgii a mnohé iné náuky, ktoré novší bludári popierajú.
Irenej, biskup a obranca viery, s obdivuhodnou istotou podal vieru, ktorá má v sebe všetky kresťanské pravdy. Toto učenie zahrnul do jedinej stručnej vety: Boh sa stal človekom, aby sa človek stal Bohom. Podľa tradície zomrel Irenej okolo roku 202 ako mučeník. Euzébiove dejiny, hlavný prameň o živote a diele sv. Ireneja nehovoria, že zomrel ako mučeník. Jeho mučeníctvo nie je teda zaručené, ale Cirkev ho uctieva ako mučeníka.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: zivotopisysvatych.sk
Zdroj: casoslov.sk
Zdroj: grkatba.sk
Zdroj: grkatke.sk
Zdroj: grkatpo.sk
Zdroj: zoe.sk
