Svätá mučeníca Akvilína, Svätý Trifylios, biskup cyperskej Leukosie – 13. jún
Svätá mučenica Akvilína
Narodila sa v palestínskom meste Biblos čestným kresťanským rodičom. Keď mala päť rokov, pokrstil ju biskup Euthalios. Vo svojich siedmich rokoch už bola malá Akvilína úplne nasmerovaná k pravému kresťanskému životu a v desiatich rokoch bola natoľko naplnená božským rozumom a milosťou Svätého Ducha, že s veľkou silou a horlivosťou zvestovala Krista svojim priateľkám. A tak sa stalo, že priviedla k obráteniu na kresťanskú vieru aj iné dievčatá v rovnakom veku, ktoré boli pohanky, a poučila ich, aby sa vyhýbali klananiu modlám.
V roku 298 o tom informoval prokonzula Volusiana istý muž menom Nikodemos. Akvilínu predviedli pred rozzúreného zástupcu a keď ju vypočúvali, zostala pevná vo svojej viere. Preto ju bez milosti bičovali a trhali jej končatiny. Potom jej cez uši a mozog prepichli rozžeravenú tyč. Do posledného momentu panna Akvilína slobodne a verejne vyznávala Krista; a keď jej z hlavy začal vytekať mozog a krv, spadla ako mŕtva. Keď si správca myslel, že je naozaj mŕtva nariadil, aby ju vyniesli mimo mesta a hodili na smetisko, aby jej telo zožrali psy.
Ale v noci sa pri jej tele zjavil Boží anjel a riekol: „Vstaň a uzdrav sa!“ A dievča vstalo a bolo zdravé; i dlho vzdávalo vďačnú oslavu Bohu, prosiac ho, aby ju neukrátil o dokončenie mučeníckeho zápasu. Vtedy začula hlas z neba: „Choď, stane sa ti ako prosíš!“ A panna šla do mesta. Mestská brána sa pred ňou sama otvorila a ona prišla a vošla podobne ako duch na dvor správcu a ukázala sa pred jeho posteľou. Správca sa neskutočne preľakol, vidiac živé dievča, o ktorom si myslel, že je mŕtve. Na druhý deň podľa jeho nariadenia kati Akvilínu vyviedli, aby ju sťali mečom. Pred sťatím sa dievčina na kolenách pomodlila k Bohu a oddala mu svojho ducha. Kat jej už mŕtvej odsekol hlavu.
Jej ostatky boli zdrojom uzdravenia pre mnohých chorých. Svätý Jozef Hymnograf, ktorý zložil kánon tejto mučenici spieva: „Vytrysknutie tvojej krvi uhasilo oheň mnohobožstva a prúdy tvojich zázrakov zmývajú choroby.“ Svätá mala 12 rokov, keď trpela pre Pána. Akvilína vo svojej mladosti znášala všetku bolesť a trápenie s odvahou. Preto je táto mladá dievčina navždy požehnanou a čistou nevestou Krista, ktorá nesie trofej víťazstva a nosí nevädnúcu korunu mučeníctva.
Leukosijský biskup Trifylios
Pravdepodobne sa narodil na Cypre a vzdelanie získal v Bejrúte v Libanone. Bol veľmi inteligentný a výrečný. Napriek svojmu vynikajúcemu vzdelaniu sa Trifylios vrátil na Cyprus a za duchovného učiteľa si vybral muža, ktorý nebol knižne zdatný ani učený, ale bol očividne svätý a jednoduchého ducha – svätého Spiridona.
Neskôr bol Trifylios vysvätený za diakona a nasledoval Spiridona, ktorý bol biskupom mesta Tremithos. Keď Spiridon v roku 325 cestoval do Nicey na Prvý ekumenický koncil, Trifylios ho sprevádzal a bol očarený krásnym palácom, majestátnou postavou cisára a okázalosťou života v paláci. Spiridon ho však poučil: „Prečo si ohromený? Robí toto všetko cisára ešte spravodlivejším? Všetci – cisári aj hodnostári – zomrú a postavia sa spolu s tými najchudobnejšími pred Boží súd. Človek by mal hľadať večné požehnanie a nebeskú slávu.“
Po návrate na Cyprus obyvatelia Leukosie požiadali, aby sa ich biskupom stal Trifylios, a tak sa stal prvým biskupom tohto mesta. V jeho biskupstve bolo ešte veľa neveriacich, takže jeho kázanie bolo veľmi jednoduché, ale presvedčivé. Jeho dom bol otvorený celý deň a noc. Prijímal chudobných, siroty, vdovy a chorých a poskytoval im útechu. Slúžil ako pastier svojmu stádu s veľkou horlivosťou a láskou, čomu sa naučil od svojho učiteľa a duchovného otca.
Keď cisár Conštantius II. ťažko ochorel a lekári mu nevedeli pomôcť, obrátil sa k Bohu. Vo sne videl anjela, ktorý ho nasmeroval ku skupine hierarchov. Anjel poukázal na dvoch z nich a povedal, že iba cez nich môže dostať uzdravenie. Cisár vydal edikt, ktorým prikázal miestnym biskupom zhromaždiť sa. Tak šli všetci biskupi spolu so Spiridonom a Trfyliom k cisárovi. Chorý ich oboch hneď spoznal ako uzdravovateľov, ktorých označil anjel. Poklonil sa im a požiadal ich, aby sa modlili za jeho zdravie. Svätý Spiridon sa modlitbou dotkol hlavy cisára a ten sa uzdravil.
Trifylion často navštevoval svojho učiteľa Spiridona. Raz prešli oblasťou viníc a záhrad zvláštnej krásy. Svätý Trifylios, priťahovaný krásou prírody, uvažoval, ako by mohol preskúmať túto krajinu. Spiridon rozpoznal jeho myšlienky a povedal: „Prečo vždy myslíš na pozemské a prechodné požehnania? Naše bývanie a bohatstvo sú v nebi, o toto by sme sa mali snažiť.“
Trifylios mal dobročinnú dušu, srdce nepamätajúce na zlobu, vieru a lásku ku všetkým a mnoho iných cností. Bol milostivý človek plný čistých myšlienok, po celý život panic, „živý prameň sĺz“ a veľký pôstnik. Z dedičstva, ktoré mu zanechala matka postavil kláštor v Leukosii spolu s cintorínom. S týmto mužským kláštorom postavil aj ženský kláštor. Dobre spravoval Kristovo stádo a po zosnutí prijal veniec medzi veľkými hierarchami na nebesiach. Zosnul pokojne v roku 370.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ. Zdroj: johnsanidopoulos.com
