Svätý a spravodlivý Eudokim; Blažená prepodobnomučenica Zdenka Schelingová; Svätý Ignác z Loyoly – 31. júl
Svätý Eudokim
Eudokim je jeden z mála byzantských svätcov, ktorý bol laikom. Narodil sa v roku 807 zbožným a vznešeným rodičom Bazilovi a Eudokii v Kappadócii. V časoch cisára Teofila bol Eudokim mladým dôstojníkom v armáde. No aj ako vojak vynaložil všetku námahu, aby žil podľa Evanjeliových prikázaní. Jeho spravodlivý život bol úplne zameraný na lásku k Bohu a službu blížnym.
Keďže dal sľub, že zostane slobodný, vyhýbal sa rozhovorom so ženami a nepozeral sa na ne, s výnimkou svojej matky, ktorú si nesmierne vážil a s ktorou viedol poučné rozhovory. Bol milosrdný voči biednym, dôkladný v čítaní posvätných kníh a ešte dôkladnejší v modlitbách k Bohu. Vyhýbal sa márnivej zábave a prázdnym rečiam. Uprostred zhonu a ľudskej márnosti bol ako ľalia medzi tŕním a ako zlato uprostred ohňa. Kvôli jeho neobyčajným cnostiam ho cisár vymenoval za kappadóckeho vojvodcu. V tomto vysokom postavení sa snažil byť spravodlivý pred Bohom aj pred ľuďmi. Svedomite vykonával svoju prácu, staral sa o cirkev, vdovy a siroty. Jeho osobné kresťanské činy, ktoré konal v tajnosti, boli známe len Bohu.
Avšak z Božej vôle zomrel skoro, v 33-ťom roku svojho života. Keď ležal na smrteľnej posteli, všetkých poslal von z miestnosti a v modlitbe prosil Pána, aby nikto nevidel jeho koniec, tak ako nikto nevidel jeho tajné dobré skutky a námahy počas života.
Jeho ostatky prinášali uzdravenia. Raz istý muž menom Eliáš, ktorý mal v sebe nečistého ducha a veľmi ním trpel, prišiel k hrobu s ostatkami. Len čo sa jeho nohy dotkli hrobu, nečistý duch hlasno vykríkol, akoby bol pálený ohňom. Potom ho démon hodil na hrob a vyšiel z neho. Tiež jedna žena priniesla svoje dieťa, ktoré malo ochabnuté ruky, nehybné, akoby mŕtve; a len čo dieťaťu pomazala ruky olejom z lampy, ktorá horela pri hrobe svätca, uzdravilo sa a začalo správne pohybovať rukami. Podobne priniesli aj iné dieťa, ktoré malo zoslabnuté nohy, takže nemohlo chodiť ani stáť; keď jeho mŕtve nohy pomazali tým istým olejom z lampy, dieťa bolo hneď uzdravené a začalo chodiť.
Ďalší div sa udial, keď po 18-tich mesiacoch prišla jeho matka z Konštantínopolu uctiť si jeho relikvie. Padla k hrobu a hovorila: „Odkiaľ sa vzalo to, že konáš zázraky? Vskutku ti ich dal konať Boh za tvoje tajné cnostné diela, ktorým si potešil svojho Pána! Blahoslavená som medzi matkami, že som rodičkou takéhoto syna, a už za tebou neplačem ako za mŕtvym synom, ale prednášam duchovné chválospevy.“ Potom prikázala odstrániť kameň, vykopať zem a otvoriť hrob. Vtedy všetci uvideli tvár svätca akoby živú, úplne nedotknutú rozkladom. Zároveň sa z tela svätca šírila nádherná vôňa. Jeho ostatky boli neskôr prenesené do Konštantínopolu a uložené do strieborného relikviára v novom chráme presvätej Bohorodičky, ktorý postavili rodičia spravodlivého Eudokima. Tento svätec je považovaný za jedného z osobitných ochrancov a orodovníkov za lásku v rodinách.
NA SPRACOVANÍ ĎALŠÍCH ŽIVOTOPISOV SA PRACUJE
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: casoslov.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
Zdroj: azbyka.ru
