Svätý apoštol Šimon Horlivec; [Blažená Taisia] – 10. máj

Apoštol Šimon Horlivec

Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „načúvajúci“. Nájdeme ho aj pod prívlastkom Šimon Kananejský. Pred tým ako sa stal Ježišovým učeníkom, Šimon nebol zákonníkom, ani zapáleným ctiteľom Ježiša, ani náboženským nadšencom, ale patril k nacionalistickej židovskej strane Zelótov.

V časoch Ježiša krista boli Židia okupovaní Rímskou ríšou a nemali tak ako národ úplnú slobodu. Preto sa všeobecne predpokladalo, že Mesiáš, ktorý má prísť na svet, oslobodí ľud od rímskej okupácie. Tieto názory zvlášť preferovala skupina, ktorej hovoríme Zelóti. Tí zvykli robiť rôzne násilné prepady Rimanov. Zelóti sa na tajných miestach cvičili v boji a všeobecne predpokladali, že Mesiáš sa postaví na čelo ich armády. V tomto duchu bol formovaný aj Šimon Horlivec.

Tento apoštol nemal nijaké zvláštne úlohy v zbore Dvanástich, a aj napriek svojmu zelótskemu pôvodu bez výhrad a pripomienok prijal ideály Ježiša Krista. Prešiel teda úplnou premenou zmýšľania od túžby priniesť pokoj násilím po túžbu radikálne milovať aj nepriateľov. Po Pánovom nanebovstúpení zotrvával s ostatnými na modlitbách. O účinkovaní sv. Šimona po ro-zídení apoštolov nemáme nijaké spoľahlivé správy. Na základe niektorých vážnych prameňov historici pripúšťajú možnosť, že hlásal evanjelium medzi Židmi v Egypte a Perzii.

Keďže sa mu podarilo mnohých obrátiť na Kristovu vieru, bol mučený a nakoniec ukrižovaný v Mezopotámii. Zomrel rovnako ako Kristus, ktorý mu takto pripravil veniec slávy v nesmrteľnom kráľovstve. V ikonografii sa Šimon Horlivec znázorňuje na kríži alebo so sekerou.

xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx

Blažená Taisia

Taisia bolo bohaté dievča a kresťanka v Egypte. Keď jej rodičia zomreli, bola ešte mladá. Rozhodla sa nevstupovať do manželstva a svoj domov premenila na hosťovský dom pre otcov z neďalekej pustovne. Počas mnohých rokov ich v ňom vítala a preukazovala starostlivosť skrze pohostinstvo.

Po nejakom čase však utratila všetko, čo mala na túto pohostinskú službu pre otcov a upadla do núdze. A tak sa stalo, že sa pripojila k nemravným ľuďom, ktorí zmenili jej život a odviedli od cesty čnosti. Výsledkom bolo, že Taisia kráčala stále viac po ceste hriechu, až skončila ako prostitútka.

Keď sa otcovia dozvedeli o jej neutešenej situácii, veľmi zosmutneli. Zavolali abbu Jána Krátkeho a povedali mu: ,,Dozvedeli sme sa, že naša sestra Taisia žije v hriechu. Všetci vieme, že keď mohla, tak nám vždy preukazovala svoju lásku a starostlivosť. Stretni sa s ňou a skús s múdrosťou, ktorú ti Boh dal, vrátiť ju zo zlej cesty a vytiahnuť ju z bahna nemravnosti.“

Starec teda išiel do brlohu hriechu, kde Taisia zotrvávala. Keď prišiel k vrátničke, povedal jej: „Povedz svojej pani, prosím, že sa s ňou chcem stretnúť, lebo mojím cieľom je dať jej niečo, čo má veľkú cenu.“ Stará žena vyšla hore a kričala na Taisiu, že nejaký mních ju chce navštíviť. Keď to Taisia počula, začala v sebe uvažovať nečisto. A tak sa vystrojila so zvláštnou starostlivosťou, ľahla si na posteľ a povedala starej vrátničke: ,,Priveď mi toho mnícha.“

Abba Ján vstúpil do izby a sadol si blízko nej. Uprel na ňu starostlivý pohľad a s veľkým pohnutím povedal: „Čo máš proti Ježišovi a prečo ho viníš za stav, do ktorého si sa dostala?“ Keď počula tieto slová, bola úplne ochromená. V tom istom momente starec sklonil hlavu a začal plakať so vzlykaním. Otrasená Taisia sa ho napokon spýtala: „Abba, prečo plačeš?“ On trochu zdvihol hlavu, potom ju znovu sklonil a povedal: ,,Ako môžem neplakať, keď vidím Satana hrať na tvojej tvári?“

Po týchto slovách sa hriešna Taisia spýtala: „Je niečo také ako pokánie, otče?“ „Áno je,“ odpovedal starec. „Tak ma vezmi so sebou,“ povedala Taisia. „Potom poďme hneď,“ odpovedal. Na starcov pokyn kajúca hriešnica hneď vstala a nasledovala ho. Starec bol v úžase vidiac, že Taisia neprejavila žiadny záujem zariadiť veci okolo domu, ale všetko nechala tak ako to bolo a nasledovala ho.

Keď prišli k púšti, abba Ján pripravil miesto na spanie pre ňu a pre seba na inom mieste. V prostriedku noci sa prebudil a videl zvláštny výjav – videl žiarivé schodisko vedúce k nebu od miesta, kde spala Taisia a anjelov, ktorí viedli nahor dušu kajúcej hriešnice. Ihneď vstal a bežal k miestu, kde spala Taisia. Keď si uvedomil, že je skutočne mŕtva, prosil Boha, aby mu odhalil, či prijal Taisiino pokánie. Počas tejto modlitby počul Boží hlas, ktorý mu povedal: „Jediná hodina pokánia tejto ženy bola rýchlejšie prijatá, než u mnohých iných, ktorí strávili roky v pokání, pretože pokánie tých druhých nebolo tak hlboké ako jej.“

Zdroj: zoe.sk

Zdroj: KERUĽ-KMEC, M.: Evargetinos 1

Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.