Svätý hieromučeník Antim, nikomédijský biskup; Náš prepodobný otec Teoktist, spoluaskéta Eutymia Veľkého; Svätý Gregor Veľký, pápež a učiteľ Cirkvi – 3. september
Nikomédijský biskup Antim
Narodil sa v Nikomédii a od detstva bol vychovávaný ako ozajstný kresťan. Je o ňom zaznamenaná nasledujúca správa: „Jeho telo bolo umŕtvené, duch pokorný, závisť vykorenená, hnev skrotený, lenivosť vyhnaná; …mal lásku k všetkým, pokoj so všetkými; vo všetkom správny úsudok a horlivosť k Božej sláve, zjavnú všetkým.“
Niet divu, že človek s takými cnosťami bol ustanovený za biskupa. Svätý Antim bol biskupom v Nikomédii v Malej Ázii v časoch veľkého prenasledovania kresťanov za vlády zlých cisárov Diokleciána a Maximiána. Hlavne v Nikomédii sa kresťanská krv prelievala potokmi. Jedného roku bolo na Kristovo Narodenie v istom chráme upálených 20 000 mučeníkov (pamiatku slávime 28-ho decembra). Táto udalosť sa stala v čase Antimovej biskupskej služby. Ale prenasledovanie sa tým neskončilo a mnoho kresťanov bolo uvrhnutých do temnice a strážených, aby boli následne mučení a zomreli. Na prosby svojho stáda sa svätý biskup vzdialil do jednej dediny s názvom Omana, no nie preto, aby zutekal pred smrťou, ale aby mohol odtiaľ posilňovať svoje ovce v hrdinstve mučeníctva a aby zo strachu nikto neodpadol od viery. Tak im posielal listy, v ktorých ich vyzýval, aby pevne zachovávali svätú vieru a nebáli sa mučenia.
Jeden z jeho listov, ktorý poslal s diakonom Teofilom, bol zadržaný a odovzdaný cisárovi Maximiánovi. Diakona Teofila kruto vypočúvali a zosnul v mukách bez toho, aby svojim mučiteľom prezradil, kde sa nachádza biskup. Maximiánovi sa čoskoro podarilo zistiť, kde sa biskup nachádza a poslal za ním 20-tich vojakov. Šedivý starec sa stretol s vojakmi, uviedol ich do domu a pohostil. Až potom im povedal, že on je Antim, ktorého hľadajú. Vojaci udivení jeho dobrotou mu navrhli, aby sa skryl, pričom oni povedia cisárovi, že ho nemohli nájsť. Ale Antim nebol z tých, ktorí by tolerovali lož. Preto s ich plánom nesúhlasil a odpovedal, že on nesmie dovoliť, aby sa lžou porušovalo Božie prikázanie a zachraňoval sa jeho život. Preto šiel s vojakmi.
Počas cesty všetci vojaci uverili v Krista a Antim ich pokrstil. Po tom, čo ho priviedli pred cisára, Maximián nariadil, aby vyniesli nástroje na popravu a položili ich pred neho. Svätec však odvetil: „Myslíš si, cisár, že ma chceš zastrašiť týmito popravnými nástrojmi? Vskutku nie, nemôžeš zastrašiť toho, kto chce zomrieť za Krista! Poprava naháňa strach len zbabelcom, pre ktorých je súčasný život najcennejší.“ Cisár potom nariadil, aby Antima kruto mučili tak, že ho budú biť tyčami, budú ho nútiť chodiť v rozpálených bronzových sandáloch a nakoniec ho pripevnia na koleso, ktoré mu poláme údy, zatiaľ čo kati budú páliť jeho telo horiacimi fakľami.
Svätec, znášajúc všetky muky, zostal pevný a ako zlato vyčistené v ohni žiaril uprostred múk ešte jasnejšie. Keď predpovedal cisárovi, že jeho pohanská ríša čoskoro skončí a kresťanstvo zvíťazí, cisár roztrhol jeho purpurový plášť na dve časti a nariadil Antima sťať. Biskup tak radostne oslávil Boha svojím posledným dychom a prijal korunu mučeníctva. Bolo to na začiatku 4. storočia.
NA SPRACOVANÍ ĎALŠÍCH ŽIVOTOPISOV SA PRACUJE
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: johnsanidopoulos.com
