Svätý apoštolom rovný Aberkios Divotvorca, hierapolský biskup; Siedmi svätí mladíci z Efezu; Náš otec, svätý Ján Pavol II., rímsky pápež – 22. október
Siedmi efezskí mladíci
Žili v prvej polovici 3. storočia a volali sa Maximilián, Jamblich, Martinián, Ján, Dionýz, Exakustodián a Anton. Poznali sa od detstva a vyznávali kresťanskú vieru. Raz prišiel cisár Décius do Efezu a prikázal všetkým obyvateľom, aby priniesli obetu bohom. Mladíci to odmietli a navyše otvorene vyznali vieru v Krista. Keď panovník videl, že pochádzajú z významných rodín, rozhodol sa nechať im čas na rozmyslenie a prepustil ich na slobodu.
Mladíci odišli z mesta a skryli sa v jaskyni na vrchu Ochlon, kde trávili čas v modlitbách a príprave na mučenícku smrť. Jamblich si obliekal žobrácke handry a chodieval do mesta kupovať chlieb. Keď sa cisár znova vrátil do Efezu a dozvedel sa, že mladíci rozdali svoj majetok a nechcú priniesť obetu bohom, prikázal zavaliť vchod do jaskyne kameňmi, aby v nej zomreli od hladu a smädu. Dvaja tajní kresťania Teodor a Rufín, ktorí boli prítomní pri zamurovaní vchodu, napísali na dve olovené dosky ich mená, ako aj okolnosti utrpenia i smrti, a vložili ich do medenej skrinky medzi kamene.
Na základe Božieho zámeru však siedmi mladíci v zamurovanej jaskyni nezomreli, no padol na nich zvláštny spánok, pri ktorom ich telá nezhnili a šaty sa nerozpadli. Prešlo mnoho rokov a prenasledovania kresťanov sa skončili. Za cisára Teodózia Mladšieho sa však objavili bludári, ktorí odmietali veriť vo vzkriesenie mŕtvych pri druhom Kristovom príchode. V tom čase majiteľ územia, na ktorom sa nachádzal vrch Ochlon, začal budovať kamennú ohradu a robotníci rozobrali vchod do jaskyne.
Vtedy Pán oživil mladíkov, akoby ich prebudil zo sna, pričom nemali ani tušenia, že ubehlo takmer 200 rokov; mysleli si, že prespali jednu noc. S cieľom posilniť sa pred blížiacim sa mučením znova poverili Jamblicha ísť do mesta nakúpiť chlieb. Mladík sa priblížil k Efezu a zostal ohromený, lebo zbadal nad bránou svätý kríž. Keď počul ľudí slobodne vyslovovať meno Pána Ježiša, začal pochybovať, či naozaj prišiel do svojho mesta. Keď sa kohosi spýtal, či je to Efez a dostal kladnú odpoveď, začal sa obávať o svoje duševné zdravie či nezošalel, lebo nespoznával ani budovy, ani ľudí. Rozhodol sa teda kúpiť chlieb a rýchlo sa vrátiť k ostatným.
Vtedy ho však zatkli, pretože platil starobylými peniazmi z čias cisára Décia. Jamblicha priviedli k efezskému biskupovi a dlho ho vypočúvali. Keď biskup počúval mladíkove nechápavé odpovede, spolu s ľudom sa vybral k jaskyni. Pri vchode do jaskyne zbadal v hŕbe kameňov medenú skrinku, otvoril ju a prečítal z olovených dosiek mená siedmich mladíkov a okolnosti zamurovania jaskyne na základe rozkazu cisára Décia. Keď vstúpil dnu a zbadal živých mladíkov, všetci pochopili, že prostredníctvom ich prebudenia z dlhého sna odhaľuje Pán svojej Cirkvi tajomstvo vzkriesenia mŕtvych.
Čoskoro prišiel do Efezu aj sám cisár a osobne sa rozprával s mladíkmi niekoľko dní po sebe. Oni potom pred očami všetkých sklonili hlavy a znova zosnuli, no tentoraz do všeobecného vzkriesenia v posledný deň. Liturgickú pamiatku siedmich svätých mladíkov z Efezu slávime dvakrát do roka, konkrétne 4. augusta si pripomíname ich prvé zosnutie a 22. októbra ich druhé zosnutie.
NA SPRACOVANÍ ĎALŠÍCH ŽIVOTOPISOV SA PRACUJE
Zdroj: casoslov.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
