Náš prepodobný otec Hilarión Veľký – 21. október
Prepodobný Hilarión Veľký
Hilarión sa narodil v roku 291 v obci Tabata neďaleko palestínskeho mesta Gaza. Keďže bol veľmi talentovaný, rodičia ho poslali na štúdiá do egyptskej Alexandrie. Tam sa oboznámil nielen s vtedajšou vedou, ale tiež s kresťanstvom a prijal svätý krst.
V nasledujúcom období často prichádzal do chrámu, pozorne vnímal bohoslužobné texty a stále viac uvažoval o živote úplne odovzdanom Bohu. Keď mal 37 rokov, rozdal všetok zdedený majetok iným ľuďom, totiž polovicu príbuzným a polovicu chudobným, a sám odišiel do púšte, ktorá sa nachádzala približne 8 kilometrov od prístavného mesta Majuma. Ľuďom, ktorí ho od toho odhovárali kvôli nebezpečenstvu prepadnutia zločincami, povedal: „Treba utekať pred zločincami, ktorí zabíjajú dušu. Tých, ktorí zabíjajú telo, sa nebojím, veď: ,Pán je moje osvietenie a môj záchranca, koho sa budem báť? Pán je ochranca môjho života, koho sa budem ľakať?‘“
V prvej fáze asketického života veľmi často prenasledovali Hilarióna nečisté myšlienky. Vtedy ešte viac sprísnil svoj beztak tvrdý pôst, takže aj celé tri alebo štyri dni nejedol, zdvojnásobil pracovnú činnosť a takto sa prihováral svojmu telu: „Ja ťa skrotím, osol. Nebudem ťa kŕmiť jačmeňom, ale plevami, umorím ťa hladom a smädom, zaťažím ťa veľkým nákladom, aby si viac rozmýšľal o pokrme, než o nečistote.“ Uvedené slová napĺňal do takej miery, že z neho zostali iba kosti pokryté kožou.
V ďalšom období veľa vytrpel zo strany diabla, ktorý sa usiloval nahnať mu strach prízrakmi alebo vidinami, ba dokonca ho fyzicky napadol. On sa však prežehnal a toto všetko modlitbou odohnal. Po 22-och rokoch pustovníckeho života začali za ním prichádzať ľudia z celej Palestíny. Na jeho príhovor bola jedna žena oslobodená od neplodnosti, boli uzdravení traja muži, ktorí už zomierali a znova začala vidieť istá osoba. Pod jeho vplyvom sa mnohí pohania obrátili ku kresťanstvu, ba viacerí zostávali pri ňom ako nasledovníci. Takto sa stal prvým vodcom mníchov v Palestíne podobne ako prepodobný Anton Veľký v Egypte. V monastieroch, ktoré pozakladal, žilo asi 3000 mníchov.
Postuone Hilarión stále viac túžil po samote a napokon sa rozhodol odísť do Egypta. Vtedy sa okolo neho zhromaždilo asi desaťtisíc ľudí z celého okolia, aby ho zadržali, no on povedal: „Deti moje, prečo trápite moje srdce? Modlil som sa k Pánovi a on mi prikázal odísť odtiaľto, aby som nevidel trápenie, ktoré postihne Božiu Cirkev.“ Hilarión mal na mysli obdobie cisára Juliána Odpadlíka, obnovovateľa pohanských kultov.
Hilarión však nenašiel vytúženú samotu ani v Egypte, preto odišiel na líbyjskú púšť. Keďže po smrti spomínaného cisára Juliána Apostatu ho ľudia začali vyhľadávať aj tam, odplavil sa na Sicíliu. Nezatajil sa ani na Sicílii, a tak odišiel najprv do dalmátskeho mesta Apidauros, a potom na Cyprus, kde 21. októbra 371 alebo 372 odovzdal v pokoji svoju dušu Pánovi. Jeho učeník Hésychios po desiatich mesiacoch vykopal Hilariónovo telo, celkom neporušené, a previezol ho naspäť do Palestíny.
Zdroj: furca.sk
