Svätý hieromučeník Jozafát, polocký arcibiskup; Náš otec svätý Ján Milosrdný, alexandrijský patriarcha; Náš prepodobný otec Níl – 12. november
Polocký arcibiskup Jozafát
Sv. Jozafát Ján Kuncewycz sa narodil asi v roku 1580 vo Wlodzimierzi na Ukrajine. Pri krste dostal meno Ján. Jeho rodičia Gabriel a Marianna boli schudobnenými šľachticmi a pravoslávnymi kresťanmi.
Keď Ján dorástol, otec ho poslal do litovského mesta Vilno, aby sa vyučil za obchodníka, no Jána vábil skôr chrám a duchovná služba. V tých časoch zúril boj medzi uniatmi (kresťanmi gréckoslovanského obradu) a pravoslávnymi. Ján ani sám dobre nevedel, prečo sa ocitol na strane katolíkov a ako 24-ročný vstúpil do rehole sv. Bazila, a prijal meno Jozafát.
Kláštor bol spustnutý. Modlil sa, študoval Sväté písmo a bohoslužobné knihy, a veľa písal. Prísne sa postil, spával na holej podlahe a často sa bičoval. No viacerí chceli zničiť jeho dobrú povesť a tak k nemu poslali ženu, ktorá ho mala zviesť. Tá prišla za ním akože po duchovnú radu. No keď ho začala zvádzať, prísne ju pokarhal. Keď ani to nepomohlo, vzal palicu a nemilosrdne ju bil, kým nešla preč. Od toho času si ho začali vážiť všetci šľachetní ľudia v meste a čoraz viac ich začalo prichádzať za ním, aby našli u neho radu a pomoc. Zanedlho viacero mladých mužov vstúpilo do rehole.
Keď mal 29 rokov, bol vysvätený za kňaza. So svojou povestnou horlivosťou sa dal do práce. Neúnavne kázal, a to s takým úspechom, že katolíci mu dali meno „bič na rozkolníkov“. Počas jeho pôsobenia sa takmer celé Vilno stalo katolíckym. Jozafát popri tomto všetkom nezabúdal ani na chudobných a trpiacich. Ako 38-ročný sa stal arcibiskupom, pričom náboženský život sa pod jeho vedením veľmi dobre rozvíjal. No nezjednotení veriaci si zvolili protibiskupa menom Melecej a začali snovať plány na odstránenie Jozafáta.
Jedného dňa najali potulného kňaza Silvestra, ktorý začal drzo vykrikovať pod arcibiskupskými oknami. Jozafátovi služobníci vyšli von a Silvestra chytili. Vtedy nepriatelia pravdy vbehli do arcibiskupského úradu a Jozafáta udreli kyjom, a následne sekerou do hlavy. Keď padol na zem, ešte po ňom šliapali a bodali ho. Napokon ho strelili do hlavy, vyzliekli a hodili do rieky Dvine. Stalo sa to 12. novembra 1623. No hneď na druhý deň, keď vytriezveli, uvedomili si svoj strašný čin. Jeho telo vylovili a v slávnostnom sprievode ho previezli do Polocka. Oplakali svoj zločin a obrátili sa. Melecej, ktorý bol hlavným pôvodcom zločinu, odišiel do Grécka a po rokoch kajúcnosti sa zmieril s Katolíckou cirkvou. Hľa – obeta vlastného života priniesla svoje ovocie v podobe obrátenia násilníkov.
Na hrobe sv. Jozafáta sa stalo mnoho zázrakov, a tak na žiadosť mnohých katolíkov ho pápež Urban VIII. v roku 1643 vyhlásil za blaženého. Za svätého bol vyhlásený v roku 1867 pápežom Piom IX. Na pokyn pápeža Jána XXIII. sa v roku 1963 uložili ostatky svätca vo Vatikánskej bazilike pod oltár sv. Bazila Veľkého.
NA SPRACOVANÍ ĎALŠÍCH ŽIVOTOPISOV SA PRACUJE
Zdroj: zivotopisysvatych.sk
Zdroj: upload.wikimedia.org
