Naši otcovia, hieromučeníci svätý Kliment, rímsky pápež, a svätý Peter, alexandrijský biskup – 25. november
Rímsky pápež Kliment
Narodil sa v Ríme v kráľovskej rodine a vyštudoval celú grécku filozofiu, no jeho duša zostala nenasýtená a prázdna. Keď mal 24 rokov, raz počas plavby na mori jeho matku a dvoch bratov zaniesla búrka na rôzne strany. Keď otec odišiel hľadať manželku a synov, stratil sa aj on. V smútku si Klement z celej duše želal zistiť či existuje ešte nejaký iný a lepší život okrem pozemského. Filozofia mu ponúkala len názory rôznych ľudí, ale žiaden skutočný dôkaz.
Boh, ktorý videl jeho smädné srdce, nasmeroval Klimentove kroky tak, že stretol istého človeka, ktorý mu povedal o kresťanoch a o ich viere v posmrtný život. To ho podnietilo k tomu, že ihneď odišiel z Ríma do Judska. Keď počul kázeň apoštola Petra, celú založenú na zmŕtvychvstalom Kristovi, Kliment zavrhol všetky filozofické špekulácie a osvojil si Kristovu vieru; dal sa pokrstiť a celý sa odovzdal službe Božej Cirkvi. Potom sa pripojil k apoštolovi Petrovi, ktorého už nasledovali Klimentovi dvaja bratia, Faustín a Faustinián. Z Božej prozreteľnosti apoštol Peter natrafil na Klimentovu matku ako starú žobráčku a potom aj na jeho otca. Tak sa opäť stretla celá rodina a všetci sa ako kresťania vrátili do Ríma.
Kliment sa už nevzdialil od veľkého apoštola Petra, ktorý ho pred svojou smrťou ustanovil za biskupa. Po Petrovej mučeníckej smrti bol pápežom v Ríme Linus, potom Anaklét a po ňom sa stal pápežom Kliment. S plamennou horlivosťou spravoval tento pápež Božiu cirkev a zo dňa na deň obracal na Kristovu vieru veľký počet neveriacich. Určil aj sedem rýchlopiscov, aby písali životopisy kresťanských mučeníkov, ktorí v tom čase trpeli za svojho Pána.
Počas Klementovho pontifikátu nastal v Korinte rozkol, kde sa niektorí z mladších členov Cirkvi postavili proti hierarchii. Kvôli tejto situácii napísal Klement List Korinťanom. Poukazuje v ňom na právomoc, ktorú dal Kristus apoštolom a tí svojim nástupcom. Upozorňuje, že cirkevná obec nemá právo zosadiť svojho biskupa a má byť podriadená hierarchii. Preto treba, podľa slov Klimenta, znovu dosadiť zosadených kňazov, buriči majú činiť pokánie a putovať na posvätné miesta, kde dosiahnu pokoj. List končí vyjadrením nádeje, že poslovia listu prinesú z Korintu správy o obnovení pokoja.
Podľa tradície za vlády cisára Trajána vzniklo proti Klementovi pobúrenie v meste. Cisár Traján ho vyhnal do Chersonu pri Kryme, kde Kliment našiel okolo 2000 vyhnaných kresťanov. Všetci boli zamestnaní tesaním mramoru na jednom mieste, kde nebolo vody. Kresťania privítali Klimenta s veľkou radosťou, lebo on sa stal pre nich živým prameňom útechy. Po jeho modlitbe vystrekla zo zeme voda a Kliment obrátil na kresťanstvo taký veľký počet neveriacich obyvateľov, že za jeden rok tam postavili 75 chrámov. Aby Kliment ďalej nešíril Kristovu vieru, odsúdili ho na smrť a utopili v mori s kameňom alebo kotvou na krku – preto sa zvykne niekedy znázorňovať s kotvou. Bolo to v roku 101. Telo vytiahol jeden z Klementových učeníkov – Fébus a pochovali ho. Asi v roku 860 jeho divotvorné pozostatky našli sv. Cyril a Metod, ktorí ich preniesli do Konštantínopolu, na Veľkú Moravu a následne aj do Ríma..
NA SPRACOVANÍ ĎALŠÍCH ŽIVOTOPISOV SA PRACUJE
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: zoe.sk
Zdroj: azbyka.ru
Zdroj: zivotopisysvatych.sk
