Náš prepodobný otec Pimen; Svätá Monika, matka svätého Augustína – 27. august
Prepodobný Pimen Veľký
Tento svätec bol pôvodom Egypťan a zároveň veľký egyptský asketik. Už ako chlapec navštevoval významných duchovných otcov a zbieral od nich skúsenosti ako včela nektár z kvetov. Raz Pimen poprosil jedného starca menom Pavol, aby ho odviedol k svätému Pajsiovi. Keď ho Pajsij uvidel, povedal Pavlovi: „Toto dieťa spasí mnohých, s ním je ruka Božia.“
Časom Pimen prijal mníšstvo a pritiahol k mníšstvu aj dvoch svojich bratov. Raz k nim prišla matka, aby videla svojich synov, ale Pimen ju dovnútra nepustil, iba sa jej cez dvere opýtal: „Chcela by si nás radšej vidieť tu alebo vo večnosti?“ Matka s radosťou odišla hovoriac: „Keď vás určite uvidím tam, tu vás vidieť netúžim.“ V monastieri, v ktorom žili, mali prísne pravidlá: v noci strávili 4 hodiny pri ručných prácach, 4 hodiny spali a 4 hodiny spievali žalmy. Cez deň od rána do poludnia striedali prácu s modlitbou. Popoludní do večierne čítali, a potom si pripravovali večeru – jediné jedlo za 24 hodín, aj to obyčajne z nejakej zeleniny. O ich živote samotný Pimen hovorí: „Jedli sme to, čo sa nám predkladalo. Nikto nikdy nepovedal: ,Daj mi niečo iné,‘ alebo: ,Ja toto nechcem.‘ Týmto spôsobom sme strávili celý život v tichosti a pokoji.“
V roku 407 monastier prepadli nájazdníci a mníchov rozohnali. Pimen a jeho brat Anubios spolu s hŕstkou mníchov utiekli k rieke Níl. Aj tu však vidieť Božiu prozreteľnosť, pretože toto obdobie znamenalo prelom pre mníšstvo. Keďže mnísi boli nútení žiť vo vyhnanstve, Pimen a jeho mnísi potrebovali zachovať múdrosť starých mníchov a vytvorili väčšinu tzv. apoftegmatov, ktoré dnes poznáme pod názvom výroky púštnych otcov. Takto sa naplnili prorocké slová starca Pajsia o Pimenovi, pretože apoftegmaty dodnes ponúkajú všetkým ľuďom hlboký poklad spásonosných náuk. Bol tiež známy svojou toleranciou voči slabostiam iných. Jeho život bol skutočným povznesením sa k Bohu. Žil v 5. storočí a zosnul pokojne v hlbokej starobe vo veku 110 rokov.
Výroky pripisované Pimenovi tvoria značnú časť púštnej literatúry. Ponúkame niektoré:
Abba Pimen povedal: „Ak by do Jeruzalema neprišiel veliteľ babylonského kráľa, Jeruzalem by nebol zničený. Rovnako keby do duše človeka neprišla lenivosť a chamtivosť, duch by nebol premožený v boji s duchovným nepriateľom.“
„Ak človek zhrešil a popiera to hovoriac: ,Nezhrešil som,‘ nekarhaj ho, lebo ho to len odradí. Povedz mu však: ,Neochabuj, brat, ale v budúcnosti sa maj na pozore,‘ a podnietiš jeho dušu k pokániu.“
„Ak človek navonok mlčí, ale jeho srdce odsudzuje iných, ustavične bľabotá. Ale hoci by niekto hovoril od rána do večera, predsa môže byť naozaj mlčanlivým, ak nehovorí nič, čo by nebolo užitočné.“
Abba Anubios sa spýtal abbu Pimena ako bojovať s nečistými a márnivými myšlienkami. Abba Piemn odpovedal: „Nie je aj sekera, ktorá má moc stínať neúčinná, ak ju nik nepoužíva? Ak s tými myšlienkami v hlave nenarábaš, ostanú neúčinné.“
NA SPRACOVANÍ ĎALŠÍCH ŽIVOTOPISOV SA PRACUJE
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: johnsanidopoulos.com
