Náš prepodobný otec Mojžiš Etiópsky; Náš otec svätý Augustín, hipponský biskup; Svätý mučeník Gebre Michal, etiópsky presbyter; Zbor prepodobných pečerských otcov, ktorí odpočívajú vo vzdialených jaskyniach – 28. august
Prepodobný Mojžiš Etiópsky
Poznáme ho aj ako Mojžiša Murína či Mojžiša Čierneho. Bol rodeným Etiópčanom. Najprv bol sluhom istého pána. Nakoľko bol Mojžiš príliš popudlivý, surový a spôsoboval urážky, jeho pán ho vyhodil. Tak sa stal zbojníkom a kvôli svojej obrovskej fyzickej sile a bezohľadnosti si ho vybrali za vodcu. Raz kvôli pomste istému pastierovi neváhal cestovať 150 míľ a prebrodiť rieku Níl v jej najviac rozvodnenom stave.
Dotykom milosti naňho doľahlo hryzenie svedomia za zlú minulosť. Keďže ochutnal spásonosný pocit ľútosti, zanechal družinu. Jeho pokánie bolo tak hlboké, že vstúpil do monastiera a odovzdal sa úplnej poslušnosti svojmu duchovníkovi a monastierskemu poriadku. Stal sa veľkým a prísnym askétom. Veľmi mu pomohli poučenia svätého Makária, Arzénia a Izidora. Neskôr sa utiahol do ústrania, kde sa oddal telesnej práci, modlitbe, bdeniu a rozjímaniu.
Takto nadobudol múdrosť zhora. Zanechal mnoho poučných slov adresovaných mníchom, ale užitočných aj pre ľudí vo svete. Na ohováranie povedal: „Keď sa niekto zaoberá vlastnými chybami, nevidí chyby svojho blížneho.“ Na otázku, načo sú potrebné pôsty a nočné bdenia, odpovedal: „Robia dušu pokornou. Veď je napísané: ,Pane, pozri na moju pokoru a na moje trápenie, a odpusť mi všetky priestupky.‘ (Ž 24, 18) Ak si teda duša dá všetky tieto ťažkosti, Boh sa nad ňou zmiluje.“
Je zaznamenaný jeho boj, doslova mučenie démonom smilstva. Ako boj si zvolil vyznanie sa duchovníkovi Izidorovi, od ktorého dostal radu, aby sa čo najviac postil a tiež aby sa učil nejesť dosýta. Ale keď ani to nepomohlo, na rady starca začal v noci bdieť a modliť sa postojačky; potom si zvykol po celú noc nosiť vodu starcom zo vzdialenej studne. Po šesťročnej ťažkej námahe ho nakoniec sv. Izidor zázračne uzdravil od smilných myšlienok, fantázií a snov, ktoré mu démon predkladal.
Na Mojžišovi vidieť, ako má pokánie vplyv na životy druhých ľudí. Raz, keď sa ho pokúsili okradnúť štyria zlodeji, ktorí nevedeli, že mníchom je niekdajší obávaný zbojník Mojžiš, on ich zviazal a na chrbte ich preniesol do cerkvi. Tam povedal mníchom: „Nakoľko si už nedovolím nikomu urobiť nič zlého, čo mi poradíte, aby som urobil s týmito štyrmi, ktorí ma napadli?“ Mnísi rozviazali zlodejov a oni spoznali, že ich Mojžiš premohol. Pohnutí jeho pokáním aj oni odmietli žiť ako zbojníci, vstúpili do monastiera a stali sa vychýrenými pre ich askézu a čnostný život.
V starobe bol vysvätený na kňaza. Založil monastier a mal 75 učeníkov. Žil na svete 75 rokov. Jedného dňa, prorokujúc svoju smrť, povedal svojim učeníkom, aby utekali, lebo monastier napadnú barbari. Keď ho učeníci volali, aby aj on utiekol, povedal, že on má zahynúť násilím, lebo aj sám činil kedysi násilie. Takže zostal so šiestimi spolubratmi a barbari prišli, a posekali ich. Jeden z bratov sa neďaleko schoval a videl sedem svetlých vencov ako zostúpili na siedmich mučeníkov.
NA SPRACOVANÍ ĎALŠÍCH ŽIVOTOPISOV SA PRACUJE
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: KERUĽ-KMEC, M.: Evargetinos 1.
Zdroj: johnsanidopoulos.com