Svätá mučenica Charitína; Prepodobná Mária Faustína; Prepodobný Bartolomej Longo – 5. október
Mučenica Charitína
Jej meno má grécky pôvod a znamená „štedrá“. Charitína pochádzala z mesta Amisus, ktoré leží dnes v Turecku. V detstve bola ako sirota osvojená jedným váženým človekom a kresťanom menom Klaudius, ktorý ju vychoval ako vlastnú dcéru. Charitína bola pekná nie len vzhľadom, ale i vnútrom – bola pokorná, mierna, poslušná a tichá. Viedla nábožný život v modlitbe, pôstoch a štúdiu Svätého písma. Učila sa Božiemu zákonu dňom i nocou, a sľúbila prežiť svoj život v panenstve ako skutočná Kristova nevesta.
Ale keďže Charitína mnohých neveriacich obracala ku Kristovej viere (hoci sama ešte v tom čase nebola pokrstená), dopočul sa o nej zástupca cisára Diokleciána, nejaký Dometián a poslal vojakov, ktorí ju zobrali od jej otčima a predviedli pred súd. Otčim nemal pochýb, kam bude smerovať výsluch, preto si obliekol vrecovinu a horko zaplakal. No ona ho utešovala slovami: „Nezarmucuj sa, ale raduj, lebo budem považovaná za blízku Bohu ako príjemná obeta pre moje a tvoje hriechy.“ On odpovedal: „Áno, služobníčka Božia, pamätaj aj na mňa, keď budeš blízko nebeského kráľa.“
Tak nasledovalo vypočúvanie. Sudca sa jej opýtal: „Vari je pravda, dievča, že si kresťanka a že aj iných klameš privádzajúc ich k tejto nečestnej viere?“ Charitína chrabro odpovedala: „Je pravda, že som kresťanka, a je lož, že iných klamem, lebo ja len zblúdených vyvádzam na cestu pravdy, privádzajúc ich k môjmu Kristovi.“
Jej mučenie Boh sprevádzal mnohými zázrakmi pre obmäkčenie pohanov. Najprv zlý sudca nariadil, aby jej ostrihali vlasy, ale tie jej hneď dorástli. Následne jej na hlavu vysypali žeravé uhlie, ktoré poliali octom. Potom jej pálili hruď a boky. Tak jej na krk priviazali kameň a hodili ju do mora, pričom zvolala: „Toto bude mojím krstom!“ Ale Boh ju aj z mora zachránil. Priviazali ju ku kolesu a začali ním krútiť nad rozpáleným uhlím, ale Boží anjel zastavil koleso a ona zostala nezranená. V hneve ju ešte zbavili nechtov na rukách i nohách.
Nevediac, ako ju potupiť, zlomyseľný sudca poslal mládencov, aby ju poškvrnili. Obávajúc sa zneuctenia, sv. Charitína sa pomodlila k Bohu, aby prijal jej dušu skôr ako mladíci poškvrnia jej panenské telo. A ešte počas kľačania pri modlitbe vyšla z nej duša a presídlila sa do nesmrteľného Kristovho kráľovstva. Jej telo hodili do mora, ale Božou prozreteľnosťou sa telo dostalo na breh. Otčim ju vzal a s úctou pochoval.
NA SPRACOVANÍ ĎALŠÍCH ŽIVOTOPISOV SA PRACUJE
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: casoslov.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
