Svätý mučeník Sebastián a jeho spoločníci – 18. december
Mučeník Sebastián a spoločníci
Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Úctyhodný“. O Sebastiánovi existujú len skromné informácie. Svätý Ambróz o ňom vie, že pochádzal z Milána a v Ríme zomrel ako mučeník. Zoznam mučeníkov z roku 354 spomína, že je pochovaný v katakombách na Via Appia.
Ešte v mladosti sa dal do vojenskej služby a ako znalého, nádejného a chrabrého si ho cisár Dioklecián obľúbil, pričom ho ustanovil za náčelníka svojej dvornej gardy. On však tajne vyznával kresťanskú vieru a modlil sa k živému Bohu. Medzi svojimi vojakmi bol Sebastián veľmi obľúbený ako čestný, spravodlivý a milosrdný muž. Kdekoľvek sa dalo, zachraňoval kresťanov od mučenia a smrti, a kde to možné nebolo, posilňoval ich, aby neodstúpili od rozhodnutia zahynúť za Krista.
Dvoch bratov Marka a Markelina, ktorí boli v temnici kvôli Kristovi a už sa chceli zrieknuť viery a pokloniť sa modlám, Sebastián utvrdil vo viere a posilnil ich k mučeníctvu. Keď im hovoril, aby sa nebáli smrti za Krista, jeho tvár sa rozžiarila ako tvár anjela. Svoje slová svätec potvrdil aj zázrakmi. Uzdravil manželku žalárnika Zoju, ktorá bola nemá 6 rokov a priviedol ku krstu ju a aj celý Nikostratov dom. Tiež uzdravil dvoch chorých synov vojvodcu Klaudia a priviedol ku krstu jeho aj celý jeho dom. Uzdravil od 11-ročnej lámky v nohách Markovho a Markelinovho otca Trankviliána a priviedol ho ku krstu s celým jeho domom. Z tej istej choroby vyliečil aj rímskeho eparchu Chromatia a ku krstu priviedol jeho aj jeho syna Tivurtia.
Zo spomenutých ľudí ako prvá trpela pre Krista Zoja, ktorú prichytili na hrobe apoštola Petra, kde sa modlila k Bohu. Po mučení ju hodili do rieky Tiber. Vtedy chytili Tivurtia. Sudca pred neho položil žeravé uhlie opýtajúc sa ho či si vyberá život alebo smrť – to znamená, alebo nech položí tymian a okiadza modly, alebo nech sa bosý na to uhlie postaví. Svätý Tivurtios sa prežehnal, bosými nohami sa postavil na uhlie a nič sa mu nestalo. Potom ho sťali mečom. Nikostrata dobili palicou; Trankviliána utopili vo vode; Mareka a Markelina mučili a dobodali kopijami.
Vtedy pred cisára Diokleciána predviedli Sebastiána. Cisár ho obvinil zo zrady, ale Sebastián mu vyvrátil mylnú mienku, že sa kresťania nemodlia za cisára a za ríšu: „Ja sa stále modlím k môjmu Kristovi za tvoje zdravie a za pokoj v Rímskej ríši.“ No cisár nariadil, aby ho vyzliekli donaha a strieľali doňho. Vojaci doňho strieľali dovtedy, pokým celé mučeníkovo telo nebolo pokryté strelami, takže ho pod šípmi ani nebolo vidieť. A keď si už všetci mysleli, že je mŕtvy, ukázal sa živý a úplne zdravý. Tak ho pohania dobili palicami. Iné životopisy uvádzajú, že po tom, čo bol rozstrieľaný šípmi, ho vojaci nechali v domnení, že je mŕtvy. No istá kresťanská vdova, svätá Irena, ho našla, ošetrila mu rany a on sa zotavil. Sebastián pre svoju opätovnú úprimnosť bol kyjmi ubitý k smrti alebo zbičovaný na smrť. Slávne trpel za svojho Pána a prešiel do nebeského kráľovstva v roku 287.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: zoe.sk
Zdroj: zivotopisysvatych.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
