Náš prepodobný otec Joannikios Veľký; Svätí mučeníci Nikander, myrský biskup, a Hermaios, presbyter – 4. november
Prepodobný Joannikios Veľký
Toto veľké duchovné svetlo sa narodilo v bitýnijskej obci Marikat chudobným roľníkom Miritrikiovi a Anastázii. Ako dieťa bol pastierom oviec a získal len veľmi chabé vzdelanie. Ako pastier sa často uťahoval do samoty a celý deň trávil v modlitbe žehnajúc stádo znamením kríža, aby sa nevzďaľovalo a nerozchádzalo. Potom ho zobrali do armády, kde mnohých udivil svojou chrabrosťou.
Po vojenskej službe sa Joannikios utiahol na ázijský Olymp, kde prijal mníšstvo a až do svojej smrti sa celý oddal pozdvihnutiu duše k nebeským veciam. Takto strávil vyše 50 rokov a to na rôznych miestach. Od Boha mal veľmi hojný dar divotvorstva: liečil všetky bolesti a trápenia, vyháňal démonov, krotil zvery, prechádzal po vode ako po suchu, bol pre ľudí neviditeľný, ak si to želal, no predpovedal aj budúce udalosti. Napriek týmto darom sa vyznačoval obrovskou pokorou a miernosťou.
Z jeho života je zachytené, ako je dôležité orodovať za tých, ktorých trápia hriechy. Joannikios raz prechádzal okolo jedného ženského monastiera, v ktorom medzi mnohými mníškami bola aj jedna matka a dcéra. Na mladú dcéru doliehali telesné pokušenia a rozpálili v nej vášeň smilstva do takej miery, že chcela odísť z monastiera a vydať sa. Keď matka videla sv. Joannikia poprosila ho, aby aj on poradil jej dcére, aby neodchádzala z monastiera a nevystavovala svoju dušu záhube. Svätec zavolal dievčinu a povedal jej: „Dcéra, polož svoju ruku na moje rameno!“ Dievča tak urobilo. Vtedy sa Boží svätec pomodlil vo svojom srdci k Bohu, aby Boh zbavil dievča pokušenia a aby jej telesná vášeň prešla naňho. Tak sa aj stalo. Dievča sa úplne upokojilo a zostalo v monastieri a Boží svätec odišiel svojou cestou. Ale idúc ďalej, rozhorela sa v ňom vášnivá žiadostivosť tak silno, že všetka krv v jeho tele zovrela ako na ohni. No on si radšej želal zomrieť ako podľahnúť. Zazrel nejakú veľkú zmiju, pribehol k nej, aby ho uhryzla a zabila. Ale ona ho uhryznúť nechcela. Začal ju teda dráždiť, aby ho uhryzla, ale len čo sa k nej priblížil, zdochla. Vtom sa z neho stratila aj vášeň žiadostivosti.
Inokedy vedel nasmerovať človeka do zasväteného života. Raz šlo so sprievodom do Konštantínopolu cnostné, mladé a krásne dievča vznešeného pôvodu, menom Irena, aby sa stalo nevestou cisára. Keď prechádzala popri Joannikiovi, prosila svojich ochrancov, aby jej dovolili prijať od neho požehnanie. Keď sa k nemu priblížila, spoznal, že toto mladé dievča je duchovne vyspelé a prikázal jej, aby sa radovala a išla do ženského monastiera. Táto mladá žena sa stala veľmi známou a svätou.
Joannikios ukazuje aj dnešnému človekovi, že byť svätým neznamená nikdy sa nepomýliť. V čase, keď sa bojovalo proti úcte k ikonám sa aj on najprv nechal oklamať a bojoval proti uctievaniu svätých obrazov. Ale potom sa spamätal a stal sa horlivým bojovníkom za uctievanie ikon. Svätec žil 94 rokov a pokojne zosnul v Pánovi v roku 846. Aj po smrti bol veľkým divotvorcom.
NA SPRACOVANÍ ĎALŠÍCH ŽIVOTOPISOV SA PRACUJE
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: zoe.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
