Svätí mučeníci biskup Akepsimas, presbyter Jozef a diakon Aitalas; Založenie chrámu svätého veľkomučeníka Juraja v Lydde, kde je uložené jeho úctyhodné telo; Prepodobná Silvia, matka svätého Gregora Veľkého – 3. november
Mučeníci Akepsimas, Jozef a Aitalas
Biskup Akepsimas z perzského mesta Honit je spolu s ďalšími dvoma dnešnými svätcami mučeníkom z čias perzského kráľa Šapúra II. Presbyter Jozef pochádzal z mesta Bethlabuba.
80-ročný starec Akepsimas, naplnený každou kresťanskou cnosťou, sedel jedného dňa vo svojom dome s hosťami. Odrazu akési dieťa naplnené milosťou Ducha Božieho pribehlo k starému biskupovi, pobozkalo mu hlavu a rieklo: „Milosť spočíva na tejto hlave, lebo prijme mučenie za Krista!“
Toto proroctvo sa čoskoro naplnilo. Kráľ Šapúr II. začal postupné prenasledovanie kresťanov po celej Perzii. Najprv kresťanov zaťažil nadmernými daňami. Vymáhanie daní zveril krutým ľuďom v nádeji, že nedostatkom nevyhnutných potrieb a krutosťou exekútorov ich prinúti zrieknuť sa kresťanstva. Neskôr však prikázal, aby kňazov zabili mečom. Chrámy boli zbúrané a ich nádoby uložené v pokladnici.
Tak bol aj svätý biskup Akepsimas zajatý a predvedený. Zajali aj mnohých jeho duchovných, no prepustili ich po tom, čo im zobrali majetok. K uväznenému a zviazanému biskupovi podišiel niekto z jeho rodiny a opýtal sa ho, aká je jeho posledná vôľa v súvislosti s jeho domom. Svätec mu odpovedal: „To už nie je viac môj dom, ja nenávratne odchádzam do horného domu.“ Na druhý deň diakon Aitalas a Jakub, ktorý bol jedným z jeho presbyterov, dobrovoľne nasledovali svojho biskupa, získali povolenie zdieľať s ním väzenie a oduševnene starcovi slúžili a obväzovali mu rany, pretože krátko po jeho zadržaní ho kruto mučili surovými remeňmi, keď ho nútili uctievať slnko.
Po trojročnom väznení a mnohých mučeniach títo väznitelia bez svedomia Akepsimovi odsekli hlavu. Jozefa s Aitalom po bedrá zakopali do zeme a nariadili kresťanom, aby do nich hádzali kamene. Poprava Jozefa trvala niekoľko hodín. V blízkosti miesta popravy boli rozmiestnené stráže, aby kresťania nezobrali telo svätého mučeníka. Štvrtej noci sa mestom prehnala silná víchrica, blesky zabili stráže, vietor rozhádzal kamene a telo svätého Jozefa zmizlo. Nad telom Aitala vyrástol strom „myrta“, ktorý uzdravoval každú ľudskú chorobu a každú ľudskú bolesť.
Iný životopis uvádza, že Aitala pri mučení natiahli a veľmi veľkým nástrojom mu vytrhli ruky z ramien, takže sa mu ako mŕtve voľne hojdali a museli mu nosiť jedlo do úst. Týmto spôsobom ukončilo svoj život mučeníckou smrťou asi 22 biskupov, nespočetné množstvo presbyterov, diakonov, mníchov, svätých panien a iných, ktorí slúžili cirkvám. Približne v tomto čase zomrel aj chorepiskop Mareabdes a asi 250 jeho klerikov, ktorých Peržania tiež zajali. Títo Kristovi vojaci spoločne trpeli zrejme v roku 350.
NA SPRACOVANÍ ĎALŠÍCH ŽIVOTOPISOV SA PRACUJE
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: casoslov.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
Zdroj: azbyka.ru
