Svätí mučeníci Ménas, Viktor a Vincent; Svätá mučenica Štefánia; Náš prepodobný otec a vyznávač Teodor Studitský – 11. november
Prepodobný vyznávač Teodor
Narodil sa okolo roku 759 v Konštantínopole a získal vzdelanie. Keď nastúpil na byzantský trón Konštantín VI., dal zavrieť svoju manželku do monastiera, aby si vzal za ženu jednu z dvorných dám. Patriarcha Terasios s tým, samozrejme, nesúhlasil, ale stalo sa, že zväzok požehnal jeden z kňazov Chrámu Božej múdrosti menom Jozef. Patriarcha protestoval, ale cisár mu pohrozil obnovením prenasledovania svätých ikon. Preto Terasios radšej nič nepodnikal a vladárov príklad čoskoro nasledovali aj iní veľmoži.
Keď sa to dozvedel Teodor, rozosielal po monastieroch listy, v ktorých cisára verejne odsudzoval a vyhlasoval ho za exkomunikovaného, teda vylúčeného z Katolíckej cirkvi. Cisár sa najprv snažil kúpiť si Teodora, ale keď videl, že sa mu to nepodarí, dal monastier prepadnúť. Teodora dal mučiť a potom poslať do vyhnanstva do Solúna spolu s veľkým množstvom nespokojných mníchov. Na slobodu sa dostal až za vlády cisárovnej Ireny.
Keď začali Saracéni ohrozovať Malú Áziu, odišiel Teodor s bratmi do Konštantínopola, kde sa ujal riadenia spustnutého Studitského monastiera. Teodor vypracoval nové, prísne pravidlá, ktoré vychádzali z pravidiel sv. Bazila a zaviedol v monastiari pevný poriadok. Čoskoro sa okolo neho zhromaždilo na 1000 mníchov, no sám sa správal ako posledný z nich.
Keď sa o niekoľko rokov cisárskeho stolca zmocnil Lev V. arménsky, obnovil prenasledovanie svätých ikon. Pozval si k sebe význačných cirkevných predstaviteľov a nútil ich k odpadu od úcty ikon. Tu Teodor neohrozene vystúpil a obvinil cisára, že sa mieša do cirkevných záležitostí, hoci k tomu nie je kompetentný. Cisár sa rozhneval a vydal rozkaz, v ktorom zakázal uctievať ikony.
Svätec nechcel zostať v nečinnosti, preto nariadil bratom, aby vzali do rúk sväté ikony a usporiadali sprievod okolo monastiera. Počas neho spievali: „Klaniame sa tvojmu prečistému obrazu, Dobrotivý…“ a iné víťazné piesne. Cisár sa to dozvedel a poslal Teodorovi list, v ktorom mu hrozil uväznením, mučením i smrťou. Vyhrážka nezabrala. Svätec ďalej verejne hlásal úctu ikon. Preto ho cisár poslal do vyhnanstva v Apolónii, no Teodor neutíchol ani tu. Tak ho dal cisár mučiť, ale keď vykonávateľ rozsudku videl svätcovo asketické telo, zahanbil sa a mučenie neuskutočnil. Napriek tomu sa našli iní, ktorí Teodora a jeho žiaka ukrutne týrali. Väzenie bolo strašné. Bolo tam mnoho potkanov a hadov. Okrem toho väzni trpeli hladom a smädom. Teodorovo telo obrástlo plesňou a bolo plné vredov. Ani to však vládcovi nestačilo. Dal Teodora tak zbiť, že zostal ležať na zemi polomŕtvy.
Po smrti Leva V. sa stal cisárom Michal III. Bol tolerantný a prepustil zajatcov. Pred smrťou sa objavili následky mučenia – Teodor trpel veľkými bolesťami žalúdka. Napriek tomu sa stále venoval svojim žiakom a učil ich. Zosnul v r. 826 a jeho pozostatky boli v r. 844 prenesené do Konštantínopola.
NA SPRACOVANÍ ĎALŠÍCH ŽIVOTOPISOV SA PRACUJE
Zdroj: zoe.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
