Svätý apoštol a evanjelista Matúš – 16. november
Evanjelista Matúš
Matúš bol pôvodom Galilejčan. Bol Alfejovým synom a ďalšími evanjelistami tiež nazvaný Lévi. Kým sa stal Kristovým učeníkom, vyberal peniaze ako mýtnik, čo bolo povolanie tak nenávidené, že sa ho štítili. Matúš sedel na svojej mýtnici pri Genezaretskom jazere, keď tou cestou išiel Ježiš Kristus a zavolal na neho: „Poď za mnou!“ A na tú krátku výzvu Matúš opustil svoje miesto a odišiel za Ježišom.
Matúš učil najprv v Judei a okolí, kde ku Kristovej viere obrátil mnoho židov a pokrstil ich. Na prosbu novopokrstených židov napísal na ôsmy rok po Kristovom nanebovstúpení históriu Ježišovho života, ktorú nazval „evanjelium“. Potom odišiel do Etiópie, aby aj tu ohlasoval Kristovu náuku. No ľud bol pohanský a veľmi divoký. Preto odišiel na blízku horu, kde v pôste a vrúcnej modlitbe prosil Pána, aby obmäkčil srdce ľudu. Takto sa Matúšovi zjavil Pán, ktorý vo svojej pravici držal palicu, a ktorú dal apoštolovi. Keď Matúš upevnil palicu do zeme, tá hneď pred očami všetkých vyrástla na veľký strom s pekným ovocím, pričom z koreňov sa vyrinul potok vody čistej ako krištáľ. Na tento zázrak sa okolo cerkvi zišlo množstvo pohanov a každý jedol ovocie zo zázračného stromu a pil vodu z potoka. Keď to videl Matúš, vystúpil na vyvýšené miesto, odkiaľ zídeným pohanom ohlasoval Božie slovo. Všetci uverili v Krista a žiadali krst.
Keď sa o tom dozvedel tamojší knieža, rozhneval sa na apoštola, že sa k nemu hrnie všetok ľud. Preto, keď sa na druhý deň ráno Matúš modlil s veriacimi v cerkvi, knieža poslal štyroch vojakov zajať ho. Keď tí vojaci vošli do Pánovho chrámu, hneď ich obklopila tma. Ďalších vojakov nepustilo svetlo, ktoré obklopilo apoštola. Keď sa na zajatie podujal sám knieža, náhle oslepol, no apoštol ho vyliečil.
No zlobu v srdci tohto kniežaťa neobmäkčil ani zázrak, a tak Matúša vzal do svojho paláca. Tam nakázal vojakom položiť ho na zem tvárou hore, vystrieť ho a ruky a nohy silno priklincovať k zemi. Keď sa tak na príkaz kniežaťa stalo, sluhovia nanosili suché haluzie a raždie, nakládli na sv. apoštola a zapálili. Oheň sa rozhorel veľkým plameňom, no ten sa zmenil na chlad a rosu, pričom Matúš oslavoval Boha. Knieža to zopakoval aj po druhýkrát, pričom okolo ohňa postavil sochy bohov. No plameň ohňa sa náhle so strašným hrmením vrhol na tých zlatých bôžikov, ktorí sa od ohňa roztavili ako vosk a pritom popálili mnohých neveriacich, ktorí tam stáli.
Keď to knieža videl, chcel apoštola s poctou vyviesť z ohňa, no ten sa pomodlil poslednú modlitbu a odovzdal do Pánových rúk svoju dušu. Vtedy knieža prikázal priniesť lôžko a položiť naň čestné, ohňom neporušené telo sv. Matúša. Knieža prijal krst a prijal aj meno Matúš. Od toho okamihu sa snažil nasledovať apoštolské skutky. Krátko nato odovzdal svoje kniežatstvo inému, sám sa zriekol sveta a v Božej cerkvi sa odovzdal modlitbe. Časom bol vysvätený na kňaza. Po troch rokoch zomrel biskup a kňazovi Matúšovi sa vo sne zjavil apoštol Matúš, a prikázal mu, aby zaujal biskupský úrad. Keď nový Matúš zaujal eparchiu, neúnavne a vrúcne sa namáhal pri ohlasovaní Kristovej náuky a mnohých priviedol z pohanstva k pravému Bohu.
Zdroj: furca.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
