Desiati svätí mučeníci z Kréty – 23. december
Krétski mučeníci
Trpeli za Krista v časoch Déciovho prenasledovania v roku 250 a pochádzali z ostrova Kréta, nie však z jedného mesta, ale z rôznych miest a dedín. Ich mená sú: Teodul, Saturnin, Eupor, Gelasios, Eunikián, Zótik, Pompios, Augatopus, Vasilides a Evarest. Všetci boli vážení a čestní občania, najlepší z najlepších.
Keď prišiel čas ich zdokonalenia sa mučeníctvom, celých 30 dní boli títo Kristovi atléti prenasledovaní pohanmi, ktorí sa im vysmievali, bili ich, kameňovali, fackovali a vláčili po zemi cez hnoj. Potom ich vydali do rúk krétskemu prefektovi. Ten si potom sadol na súdny stolec a oni stáli pred ním. Tak nariadil svojim katom, aby svätých priviedli pred oltáre modiel, a ak im nebudú ochotní obetovať, mali ich potrestať rôznymi trestami. A keď videl, ako sú pevní v mysli a zostávajú neochvejní vo viere v Krista, nariadil, aby telesné údy svätých rozštvrtili.
Keď ich doviedli na popravisko, boli veľmi radostní a predbiehali sa, kto bude popravený ako prvý, lebo každý z nich chcel ísť k milovanému Kristovi ako prvý. Potom sa pomodlili: „Odpusť, Pane, tvojim služobníkom a prijmi našu preliatu krv za nás, za našich príbuzných, priateľov a celú vlasť, aby sa všetci vyslobodili z tmy nevedomosti a poznali teba, skutočné svetlo, ó, večný Kráľu!“ Po mnohých mukách ich nakoniec sťali. Takto blahoslavení dostali korunu mučeníctva, aby sa večne radovali.
Približne 60 rokov po mučeníckej smrti svätých sa gortynský biskup Pavol vybral do Ríma, aby požiadal cisára Konštantína o povolenie preniesť relikvie desiatich mučeníkov. Keď sa vrátil na Krétu, vybral sa na miesto, kde boli pochovaní a šiel tam spolu s ďalšími zbožnými kresťanmi, z ktorých niektorí boli v pokročilom veku a spomínali na to, čo títo mučeníci vytrpeli v roku 250. Keď svätý Pavol odkryl sväté relikvie, zistilo sa, že sú neporušené, a dal ich previezť do mesta Gortyna.
Príbeh z roku 1898 nám ukazuje, že je dobré uctievať si miestnych svätých. Istý mladý pastier, ktorý chodieval so svojím stádom na pastvu do oblasti, kde bolo desať mučeníkov, raz veľmi ochorel. Bol taký chorý a mal takú vysokú horúčku, že nebol schopný ani chodiť. Nemal nikoho, kto by mu pomohol, a tak sa začal modliť k desiatim mučeníkom, aby mu pomohli. A hľa, stal sa zázrak. Zjavili sa mu a poradili, aby išiel k jazeru, napil sa z jeho vody a bude uzdravený. Bolo to jazierko, ktoré vytvorili obyvatelia dediny Hagioi Deka, aby napájali svoje zvieratá. Mladý pastier poslúchol príkaz svätých, išiel k jazeru, a hoci voda bola tmavá a špinavá, napil sa a horúčka mu okamžite zmizla.
Veľmi šťastný zo svojho uzdravenia odišiel do dediny a oznámil dedinčanom svoje zázračné uzdravenie. Odvtedy sa jazero stalo miestom mnohých zázrakov. Miestny biskup Vasilios dal vysušiť jazero a na dne boli objavené hroby desiatich svätých mučeníkov. Odvtedy je toto sväté a požehnané miesto známe ako Sväté jazero.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: johnsanidopoulos.com
