Sťatie úctyhodnej hlavy úctyhodného a slávneho proroka, predchodcu a krstiteľa Jána – 29. august
Sťatie Jána Krstiteľa
Ján viedol život skromný, tichý a nevinný, a nakoniec odišiel do púšte, aby sa tam v samote pripravil na ohlasovanie pokánia. Bol vyvolený Bohom aby prebudil synov Izraela z ich hriechov, pripomenul im spôsob života svätých otcov a praotcov, urobil z nich bohumilý národ, a tak ich pripravil na prijatie spásy, ktorú im mal priniesť Mesiáš. V púšti sa Ján zasvätil skutkom modlitby, pôstu, rozjímania a viedol nezvyčajne prísny život. Živil sa tým, čo nachádzal na púšti, teda kobylkami a lesným medom. V pätnástom roku vlády cisára Tibéria Ján opustil púšť a prišiel k rieke Jordán. Kto sa skrze jeho kázanie obrátil, vyznal mu svoje hriechy a prijal od neho krst.
Ján, ako ohlasovateľ pokánia, bez strachu a ohľadu na osobu karhal vtedajšie hriechy a neresti ľudu. V židovskom kraji vtedy vládol Herodes Antipas, syn toho Herodesa, ktorý v Betleheme a na jeho okolí pozabíjal nevinné deti, a brat toho Herodesa, ktorý zaodel Ježiša do bieleho rúcha a prikázal vysmievať sa z neho. Tento kráľ Herodes odlákal svojmu bratovi Filipovi manželku a žil s ňou. Nikto nemal odvahu, aby vyhodil kráľovi na oči jeho hriech, iba Ján, posmelený Božím Duchom, sa postavil pred Herodesa a nebojácne mu povedal: „Nesmieš žiť s manželkou svojho brata!“ Veľmi silno sa voči Jánovi rozhorela nenávisť v srdci Herodiady (tak sa volala žena, s ktorou kráľ žil hriešne). Rozjarená Herodiada svojimi intrigami dokázala, že kráľ prikázal Jána zajať a zamknúť do väzenia.
Podľa tradície mal Ján sedieť vo väzení od decembra do augusta nasledujúceho roku. V tom čase slávil kráľ Herodes narodeniny a pripravil na svojom hrade Macherus veľkú hostinu. Počas obeda vystúpila Salome, dcéra Herodiady, ktorú mala od svojho pravého muža Filipa. Naradostený Herodes jej sľúbil, a svoj sľub potvrdil prísahou, že jej dá všetko, o čo bude prosiť. Keď to počula dievčina, sama nevedela, o čo má poprosiť kráľa, preto odbehla poradiť sa so svojou matkou. Tá rýchlo využila šancu a povedala jej: „Žiadaj hlavu Jána Krstiteľa a káž, aby ju tu priniesli na mise.“ Herodes nechcel ísť proti prísahe a tak poslal do väzenia vojaka, ktorý Jánovi sťal hlavu, priniesol ju na mise a dievča ju podalo matke. Ona, pomstychtivá žena, sa neuspokojila Jánovým sťatím, ale zobrala od dcéry hlavu a podľa svedectva sv. Hieronyma vytiahla jazyk a pichala ho ihlou. Takto zomrel prorok v 32 roku.
Herodes urobil zle, keď si myslel, že musí splniť prísahu, ktorú urobil za vyššie opísaných okolností. Pretože byť ochotný zaviazať sa prísahou k niečomu hriešnemu je veľký hriech, a splniť takú prísahu je hriech ešte väčší. Prísaha je skutok a vec svätá. Preto aj Tradícia tvrdí, že do rodiny Herodesa vtedy vstúpilo mnoho nešťastí a pod samotnou Salome, nahanebnou tanečnicou, sa prelomil ľad. Keď bola po krk vo vode, začali sa na ňu valiť polámané kryhy, ktoré jej odťali hlavu.
Bezhlavé telo sv. Jána zobrali jeho učeníci a so cťou ho pochovali. Neskôr jeho čestné pozostatky preniesli do Samárie a zložili ich do hrobu proroka Elizea. Hlavu sv. Jána našli v Herodesovom dome dvaja mnísi a priniesli ju de mesta Emessa v Sýrii. V roku 1204 ju preniesli do mesta Amien vo Francúzku, kde sa nachádza podnes. (Iní tvrdia, že sa nachádza v chráme sv. Silvestra v Ríme).
Zdroj: furca.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
