Naši otcovia svätý Alexander, svätý Ján a svätý Pavol, konštantínopolskí patriarchovia – 30. august
Svätí patriarchovia Alexander, Ján a Pavol
Alexander, Ján a Pavol žili v rôznych obdobiach, ale všetci museli čeliť pôsobeniu heretikov, ktorí prekrúcali učenie Kristovej cirkvi.
Svätý Alexander sa narodil v talianskej Kalábrii medzi rokmi 237 a 244. V mladosti sa zasvätil Bohu a bol vysvätený za kňaza. Ešte ako kňaz sa zúčastnil na Prvom všeobecnom sneme v Nicei, kde sa riešila otázka Božstva Ježiša Krista. Na snem šiel namiesto staručkého a chorého patriarchu Metrofána, lebo v tom čase sa stávalo často, že biskupov na snemoch zastupovali kňazi. Metrofánovi sa potom zjavil Pánov anjel a potvrdil mu, že Alexander bol na sneme jeho dôstojným zástupcom, a potom mu povedal, že bude jeho nástupcom na arcibiskupskom stolci. O 10 dní zomrel a Alexander ho krátko na to nahradil vo funkcii byzantského biskupa.
Raz sa s ním chceli hádať o viere nejakí pohanskí filozofi. Jednému z nich povedal: „V mene môjho Pána Ježiša Krista ti prikazujem, aby si zmĺkol!“ A vtom momente filozof onemel. Keď znakmi priznal svoj omyl a presvedčenie o správnosti kresťanského učenia, reč sa mu vrátila a spolu s mnohými ďalšími pohanskými filozofmi uveril v Krista. Zosnul v 98. roku svojho života v roku 337 alebo 340.
Svätý Ján pochádzal z Kapadócie a nastúpil na trón konštantínopolského patriarchu na konci vlády heretického cisára Anastázia. Bol zvolený proti svojej vôli (nechcel totiž prijať tento vysoký úrad) a na patriarchálny stolec ho zvolil skôr ľud než cisárska autorita. Ján bol cisárom nenávidený a prenasledovaný; tento cisár totiž obhajoval heretika Severa. Tento heretik neuznával v jednej osobe Krista dve prirodzenosti, ako nás to učili veriť svätí otcovia, ale len jednu prirodzenosť.
Keď cisár Anastáz zomrel, na kráľovský trón bol zvolený zbožný a spravodlivý Justín. Tak nastal pre Kristovu cirkev pokoj a mier. Krátko nato svätý Ján s cisárom zvolali 40 biskupov na miestny snem a odsúdili heretika Severa a všetkých jeho spolupracovníkov, a zároveň potvrdili Štvrtý všeobecný koncil, ktorý sa konal v Chalcedóne. Zvyšok dní svojho života prežil svätý Ján v pokoji, usilovne sa staral o jemu zverené stádo a páčil sa Bohu. Po troch rokoch na stolci Ján v pokoji odišiel k Pánovi.
Svätý Pavol IV. Nový pochádzal z Cypru. Vynikal svätosťou svojho života, vynikajúcou učenosťou a miernou povahou. Za patriarchu bol zvolený ešte ako čtec v roku 780 s podporou heretického cisára Leva IV. a bol považovaný za prísneho obrazoborcu. Viedol konštantínopolskú cirkev 5 rokov a 8 mesiacov. V roku 784 však ochorel na ťažkú chorobu a túto chorobu považoval za Boží trest za svoje heretické názory. Potom sa tajne zriekol katedry a prijal mníšsky postrih, aby činil pokánie zo svojho hriechu, že sa predtým pridržiaval ikonoborcov.
Z monastiera poradil cisárovnej Irene, aby zvolala synodu na vyriešenie herézy. Povedal jej: „Ak sa neuskutoční všeobecný snem a nenapraví sa medzi nami omyl, potom nezískaš spásu.“ Cisárovná ho navštívila, keď bol pripútaný na lôžko a vzala so sebou heretikov, aby im poradil, a aby sa vzdali svojho omylu. Čoskoro nato zomrel. Na príkaz cisárovnej Ireny sa v roku 787 skutočne zišiel Siedmy všeobecný snem, ktorý potvrdil, že úcta k svätým ikonám je pre spásu užitočná a Bohom chcená.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: johnsanidopoulos.com
Zdroj: azbyka.ru
