Pamiatka založenia chrámu svätého vzkriesenia Krista a nášho Boha; Svätý hieromučeník Kornélius Stotník – 13. september
Založenie chrámu svätého vzkriesenia
V roku 66 po Kristovi vypuklo medzi Židmi povstanie proti rímskej nadvláde. Jeho výsledkom bola smrť približne jedného milióna Židov, zničenie Jeruzalemského chrámu a rovnako zničenie celého mesta. Po ďalšom neúspešnom židovskom povstaní v rokoch 132 – 135 dal rímsky cisár Hadrián postaviť na ruinách Jeruzalema celkom nové pohanské mesto a zneuctil všetky posvätné miesta kresťanov – Kristov hrob prikázal zasypať a umiestniť nad neho sochu hlavného pohanského boha Dia. Na vrchu Golgota dal postaviť pohanský chrám zasvätený bohyni rozkoše Venuši. Dokonca aj v neďalekom Betleheme dal postaviť pohanský chrám.
Po známom Milánskom edikte cisára Konštantína z roku 313, ktorým kresťania dostali vytúženú náboženskú slobodu, sa veci začali meniť. Konštantín napísal list jeruzalemskému patriarchovi Makáriovi, aby venoval svoju pozornosť výstavbe nového chrámu na mieste Kristovho hrobu a zároveň tam vyslal svoju matku Helenu s veľkým množstvom finančných prostriedkov, aby osobne dohliadala na všetky stavebné práce. Cisárovná sv. Helena sa v Jeruzaleme zdržala dlhšie a dala postaviť chrámy v Getsemani, v Betleheme, na Olivovej hore ako aj na ďalších miestach, ktoré boli významné v živote a diele Pána Ježiša Krista. Očistila teda pohanmi zneuctené miesta. Pod jej dohľadom bol nájdený aj svätý Kríž a bolo očistené aj miesto Kristovho hrobu.
Na Golgote, kde sa našiel úctyhodný Kríž, začala stavať obrovský chrám, pod strechou ktorého sa nachádzalo aj samotné lebečné miesto, kde bol Pán ukrižovaný, ako aj miesto, kde bol pochovaný. Pod jednou strechou chcela sv. cisárovná zjednotiť miesto jeho utrpenia s miestom jeho oslávenia. Zo všetkých chrámov, ktoré dala postaviť, bol tento najkrajší a najväčší. Pôvodne sa volal Martyrion, čo v preklade z gréčtiny znamená svedectvo, neskôr bol premenovaný na Anastasis, teda zmŕtvychvstanie, a napokon sa zaužívalo jeho súčasné pomenovanie: Chrám Božieho hrobu.
Avšak Helena zosnula predtým, než mohla telesnými očami vidieť veľkoleposť tohto chrámu. Osem rokov po jej smrti bol chrám dokončený. Svätý Konštantín zvolal do Jeruzalema klérus i veriacich zo všetkých končín kresťanského sveta. Dostavili sa biskupi nielen z Arábie a Palestíny, ale napríklad aj z Mezopotámie, Perzie a Egypta. Zhromaždilo sa tiež takmer nespočítateľné množstvo veriacich. Uvedená slávnostná posviacka tohto kresťanského chrámu, zaiste najvýznamnejšieho pre všetkých kresťanov celého sveta až dodnes, sa uskutočnila 13. septembra 335. Vtedy sa ustanovilo, aby sa tento deň sviatočne spomínal každý rok, ako deň víťazstva a triumfu Kristovej Cirkvi.
Pri jeho prípadnej návšteve, ale aj počas sviatku jeho posvätenia, pamätajme na skutočnosť, že najdôležitejšou kresťanskou svätyňou, v ktorej má prebývať a pôsobiť Svätý Duch, je naše vlastné telo a naša vlastná duša podľa slov apoštola Pavla: „Vy ste chrám živého Boha.“ Je neosožné navštíviť ho alebo oslavovať jeho založenie, ak je chrám môjho tela zboreniskom kvôli hriechu.
NA SPRACOVANÍ ĎALŠÍCH ŽIVOTOPISOV SA PRACUJE
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: zoe.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
