Svätá prepodobná mučenica Anastázia Rímska; Náš prepodobný otec Abramios Zatvárateľ; Odchod do večnosti nášho prepodobného otca Abramia archimandritu, rostovského divotvorcu; Blažená Chiara Luce Badanová, laička – 29. október
učenica Anastázia
Za vlády rímskeho cisára Décia bol neďaleko Ríma na samote malý ženský monastier, kde v odriekaní žilo niekoľko cnostných sestier. V tomto monastieri bola panna Anastázia pôvodom z Ríma, ktorú, keď jej ako trojročnej zomreli rodičia, zobrala igumenka Sofia do monastiera a tu vychovala. Dokázala pritom zaštepiť do Anastázie každú cnosť, nábožnosť a lásku k mníšskemu životu tak, že ostatné sestry prevyšovala v horlivosti k modlitbe, k pôstu a vo všetkých námahách.
Keď nastalo prenasledovanie, miestodržiteľ Probus poslal sluhov, aby priviedli Anastáziu. Vtedy ju jej duchovná matka Sofia zaviedla do cerkvi. Tam ju postavila pred oltár a začala jej s plačom hovoriť: „Anastázia, dieťa moje, svoju vrúcnu lásku k Pánovi máš teraz preukázať skutkom. Preto ťa prosím, aby si sa nedala zviesť slovami ľstivého a obludného jazyka, nedala sa zviesť ani darmi a slávou tohto sveta, nedala vystrašiť krátko trvajúcimi mukami, ktoré ti zaisťujú večný život.“ A ešte dodala: „Ak budem o tebe počuť niečo protivné Kristovej láske, tak to neprežijem, ale pokorená žiaľom a smútkom hneď zomriem. Keď ale budem počuť, že za Kristovou láskou stojíš odvážne a svoj život kladieš za Pána, vtedy budem matkou, ktorá sa teší z dieťaťa.“
Keď ju priviedli pred Proba, povedal: „Pristúp a pokloň sa bohom. Hneď budeš mať muža, aj čestného, aj slávneho, aj bohatého, stojaceho pri cisárskom tróne a veľmi vplyvného.“ Ona odvetila: „Môj muž, i moje bohatstvo aj môj život a radosť je môj Pán Ježiš Kristus, od ktorého ma svojimi ľstivými rečami neodtrhneš, nezvedieš ma ako had Evu.“
Miestodržiteľ kázal prítomným, aby ju bili po tvári. Potom jej roztrhali odev a nahú ju postavili pred všetkých. Ona, zahanbená, odvážne povedala: „Keď ste obnažili moje telo a ukázali mi rôzne nástroje mučenia, čo ešte čakáte?“ Vtedy ju na miestodržiteľov príkaz položili na zem, priviazali ju ku štyrom stĺpom, podložili pod ňu oheň so smolou a sírou, a tak ju zdola mučili ohňom a z vrchu ju bez milosti bili palicami. Potom ju odviazali od stĺpov, zobrali z ohňa a priviazali ku kolesu a krútiac kolesom jej lámali a drvili kosti a rvali žily. Potom ju kázal zavesiť na drevo a jej telo trhať železnými hákmi. Kázal jej britvou odrezať prsia. Jeden z tých, čo tam stáli, menom Cyril, jej priniesol vodu a podal jej ju. Ona sa napila a povedala mu: „Nech ti to vynahradí Pán, ktorý kedysi povedal apoštolom: ,Ak vás niekto napojí pohárom studenej vody pre moje meno, že ste Kristovi, nepríde o svoju odmenu.‘“
Následne jej mučiteľ kázal stiahnuť z prstov nechty, potom jej odťať ruky a nohy a nakoniec povybíjať všetky zuby. Keď jej odrezali jazyk, ľud sa už nemohol zdržať a začal kričať a poukazovať na tak neľudské mučenie. Miestodržiteľ prikázal svätú vyvliecť za mesto a tam jej sťať hlavu. Jej telo bolo vystavené bez pohrebu. Keď nastala noc, Sofia s pomocníkmi ho vzala a kresťansky pochovala.
NA SPRACOVANÍ ĎALŠÍCH ŽIVOTOPISOV SA PRACUJE
Zdroj: furca.sk
