Svätí mučeníci Eulampios a Eulampia – 10. október
Mučeníci Eulampios a Eulampia
Obaja boli rodnými súrodencami z Nikomédie. V časoch prenasledovania kresťanov cisárom Maximiánom nejakí veriaci z Nikomédie utiekli z mesta a skryli sa. Mladého Eulampia poslali do mesta, aby priniesol chlieb. Keď vošiel do mesta, uvidel kráľovský rozkaz o zabíjaní kresťanov nalepený na stene. Vysmial sa tomu rozkazu, strhol ho a roztrhal. Preto bol predvedený pred sudcu.
Keď mu začal sudca dohovárať, aby sa zriekol Krista, začal aj svätec dohovárať sudcovi, aby sa on zriekol modiel a uznal Krista za jediného živého Boha. Vtedy sudca nariadil, aby ho bili tak dlho, kým ho nezaleje krv a mučili ho aj inými strašnými mukami. Nakoniec mu polámali mnohé kosti a vykĺbili končatiny. Napriek veľkým bolestiam a mukám Eulampios ľutoval pohanov, ktorí odmietali uznať pravého Boha a slúžili mŕtvym modlám. Z tohto dôvodu požiadal, aby ho priviedli do ich chrámu, akoby mal priniesť obetu, a tam prikázal modle Marsovi, aby padla – a ona padla. Tento zázrak spôsobil, že mnohí pohania prijali kresťanskú vieru a zvolali: „Jedine kresťanský Boh je veľký a mocný.“ Iní, zaslepení svojou službou bohom, ho však považovali za nebezpečného čarodejníka.
Keď sa o mučení svojho brata dopočula Eulampia, hneď pribehla, aby mohla aj ona spolu s bratom prijať muky za Krista. Povedala: „Prečo si mi to neoznámil, aby som od začiatku trpela s tebou; aj ja chcem zomrieť za svojho Pána ako ty,“ a navzájom sa obaja povzbudzovali vo vytrvalosti. Eulampia povedala mučiteľovi: „Kristus je mojím životom a radosťou mojej duše, milujem ho a chcem mu byť obetou; pripravte oheň, priveďte zvieratá, nastavte kolesá na mučenie, naostrite meče, vymyslite rôzne muky a mučte ma pre môjho Krista; som pripravená vydržať všetko, tak ako môj milovaný brat.“ A Eulampios ju povzbudil: „Neboj sa, sestra, tých, ktorí zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu.“
Aj ju bili a bičovali, kým jej krv nešla cez nos a cez ústa. Potom obom pripravili kotol plný vriacej smoly. Eulampios sa sám ponáhľal vstúpiť do kotla. Eulampia však ako mladá dievčina začala váhať, akoby sa bála. Keď brat videl, že váhala, začal ju volať k sebe do vriaceho kotla slovami: „Len čo sa dotkneš horúceho kotla, hneď pocítiš Božiu pomoc.“ Svätica, počujúc slová svojho brata, urýchlene vstúpila do kotla a hneď nato ohnivá sila zoslabla, kotol vychladol a svätica zostala nezranená. Preto spievala a chválila Boha. Ľudia, vidiac takýto zázrak, žasli a dve stovky mužov uverili. Mučiteľ nariadil už dolámanému Eulampiovi vypichnúť oči, zatiaľ čo Eulampia musela visieť za vlasy.
Potom mučiteľ prikázal rozohriať ohnivú pec. Svätca do nej vhodili, no svätica nečakala a sama šla s radosťou sťa do krásneho zámku. Horúčava sa zmenila na chlad a obaja zostali bez ujmy. Mučiteľ, ktorý nevedel, čo s nimi má robiť, ich odsúdil na sťatie. Eulampios sám položil svoju čestnú hlavu pod meč a Eulampia ešte pred popravou odovzdala svoju dušu do Božích rúk. Zabitých bolo aj ďalších 200 kresťanov, ktorí uverili v Krista, keď videli silu a zázraky súrodencov. Všetci boli korunovaní mučeníckymi vencami a prešli do svojej domoviny.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: zoe.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
Zdroj: azbyka.ru
